12. apríla 1815 sa v Prešporku, v rodine obuvníckeho majstra Ferenca Rammera narodil syn Florián František. Stalo sa tak na Zámočníckej 10, kde stojí jeho rodný dom dodnes.
V domácom prostredí sa rozprávalo po nemecky, slovenčinu vstrebával mladý Florián najmä počas gymnaziálnych štúdií v Trenčíne a následne v Prešporku. Keďže rodičia z neho túžili mať kňaza, Florián po ďalších štúdiách v Tate, kde sa zdokonaľoval v maďarčine, v roku 1830 vstúpil do benediktínskej rehole. Po pobyte v kláštore v Bakonyi sa dostal na štúdium filozofie do Győru, teológiu následne študoval v Pannonhalme, aby bol v roku 1838 vysvätený za kňaza.
Od roku 1860 bol členom korešpondentom a od roku 1871 riadnym členom Uhorskej akadémie vied. V roku 1868 bol menovaný univerzitným profesorom. Ako profesor následne pôsobil na akadémiách v Prešporku a v Pešti, kde sa stal kustódom národného múzea. V roku 1874 Florián Rómer z rehole vystúpil, stal sa členom biskupského konzistória v Banskej Bystrici a plnil si úlohy rimavsko-janovského titulárneho opáta, od roku 1877 bol veľkovaradínskym kanonikom.
Florián F. Rómer bol prívržencom reformného hnutia maďarskej strednej šľachty, účastníkom revolúcie 1848-49. Po jej porážke bol zatknutý a väznený. Je jedným zo zakladateľov modernej uhorskej archeológie, zakladajúcim členom Uhorskej historickej spoločnosti. Svojou prácou zasiahol do viacerých oblastí vedeckého a kultúrneho života Slovenska. Je autorom rozsiahleho diela, aj prvej veľkej uhorskej monografie z dejín umenia a archeológie.
Bol autorom prác o umeleckohistorických pamiatkach Pešti a iných miest. Jeho dielo o starých nástenných maľbách v Uhorsku vydané v roku 1874 v edícii Monumenta Hungariae archeologica sa pokladá za prvú uhorskú monografiu z dejín umenia a historickej archeológie. V rukopise zanechal aj viacdielny, vlastnými kresbami ilustrovaný slovník, ktorý predstavuje vzácny prameň pre štúdium dejín umenia a umeleckých pamiatok. Pokladá sa za zakladateľa modernej uhorskej archeológie. Jeho zásluhou sa napríklad konal medzinárodný antropologický a archeologický kongres v Budapešti.
Rómer ako rodený Prešporčan skúmal aj flóru Prešporka a jeho okolia. V Petržalskom parku založil botanickú záhradu. Je spoluzakladateľom Mestského múzea v Prešporku i Košiciach a spoluzakladateľom Uhorskej historickej spoločnosti. V roku 1873 bol vyznamenaný rytierskym krížom Radu železnej koruny 3. triedy. Ako vedec bol uznávaný vo všetkých európskych štátoch. Zomrel 8.marca 1889 vo Veľkom Varadine.