Deprecated: mysql_connect(): The mysql extension is deprecated and will be removed in the future: use mysqli or PDO instead in /data/b/3/b3b46c20-6a27-4615-8372-e7ac4390fcbf/petrzalcan.sk/web/connect.php on line 8
Petržalčan
Dnes je: pondelok 02.12.2024 | Sviatok má: | Zajtra má sviatok: kontakt@petrzalcan.sk
head
Dnes zamračené s dažďom

Pre kresťanov je Veľká noc najväčším sviatkom v roku pretože vystihujú podstatu kresťanstva. Termín Veľkej noci nie je stály a každoročne sa mení. Pripadá však na prvú nedeľu po prvom jarnom splne mesiaca po 21. marci.

Veľkonočný tichý týždeň trvá od kvetnej nedele po Bielu sobotu.

 

Kvetná nedeľa

Je známa ako  posledná pôstna nedeľa, ktorá je prvým dňom Veľkého týždňa. Na počesť vstupu Ježiša do Jeruzalema, kde ho vítali ľudia palmovými  a olivovými ratolestami, sa  u nás  svätia najčastejšie bahniatka. Tie sa potom spália na popol, ktorý bude použitý pri cirkevných obradoch Popolcovej stredy budúceho roku. Svätenie zelených ratolestí zaviedla cirkev ešte v 7. storočí. Ratislesti sa po posvätení nosia domov, zakladajú sa za rámy obrazov, alebo ukladajú do vázy.

 

Zelený štvrtok

Pravdepodobne je pomenovaný podľa zelene v Getsemanskej záhrade. Tu sa Ježiš modlil až ho zatkli vojaci cisára Tibéria. Podstatou Zeleného štvrtka je spomienka na ustanovenie Sviatosti oltárnej i Sviatosti kňazstva. Posväcujú tri druhy oleja: krizmu, olej katechumenov a olej chorých. Olej je znamením sily a v liturgii sa používa pri krste, birmovaní, sviatosti pomazania chorých a pri vysvätení kňazov. V tento deň sa večerná svätá omša slávi na pamiatku ustanovenia Sviatosti oltárnej a na znak spoluúčasti s utrpením Krista prestávajú v kostoloch zvoniť zvony. Ich zvuk sa znovu ozve až na slávnostnú Glóriu, na vigíliu vzkriesenia na Bielu sobotu.

 

Veľký piatok

Kresťania si v tento deň pripomínajú smrť Ježiša Krista na kríži, deň utrpenia, a preto sa v rímskokatolíckych kostoloch neslúži svätá omša a oltáre sú bez chrámového rúcha.

Iba na Veľký piatok sa liturgii neoslavuje Eucharistický obeta, namiesto nej sa koná liturgia umučenia Pána, pozostávajúca z bohoslužby slova, slávnostnej modlitby veriacich, z poklony Svätému krížu a svätého prijímania.

Ježišovu smrť pripomína aj liturgická farba – farba krvi.

V tento deň sa čítajú alebo spievajú pašie. Všetci veriaci sa postia od mäsitých pokrmov a najesť do sýtosti sa môžu len raz za deň. Veľký piatok uznáva asi 40 štátov ako sviatok pracovného pokoja.

 

Biela sobota

V tento deň bol Ježiš pochovaný do hrobu a katolícka cirkev slávi vigíliu už ako radostnú slávnosť vzkriesenia. Na kostoloch sa znovu rozozvučia zvony, ktoré nezvonili od štvrtka večera.Obrady Bielej soboty sa konajú po západe slnka v rámci tzv. Veľkonočnej vigílie (bdenia). V túto noc pred Veľkonočnou nedeľou sa konávala liturgicky veľmi bohatá bohoslužba, ktorá sa začínala v sobotu večer, trvala celú noc a končila sa v nedeľu ráno krstom katechumenov. V súčasnosti sú pobožnosti skrátené. Biela sobota dostala názov podľa bielej farby rúcha mladých katechumenov a týmto dňom sa končí pôst.

 

Veľkonočná nedeľa a pondelok

Každý rok sa na jar odohráva zápas života so smrťou, keď sa napr. zo zamrznutej zeme prediera na svet tráva, kvety začnú pučať stromy. Veľká noc však nie je len sviatkom jari, ale i oslavou zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Veľkonočná nedeľa po noci, kedy bol vzkriesený Kristus a je tak vyvrcholením veľkonočných sviatkov. Veľkonočný pondelok prináša typické zvyky ako oblievanie vodou, šibanie mladými vŕbovými prútikmi, či, maľovanie veľkonočných vajíčok. V kresťanstve je jedným z dná veľkonočnej oktávy, kedy kresťania prežívajú veľkonočnú radosť zo svojho vykúpenia.