Židovské komunitné múzeu v spolupráci so Slovenským národným archívom, Dokumentačným strediskom holokaustu a radom odborníkov lokalizovali objekty nacistického koncentračného tábora Engerau.
Tento rok sme si pripomenuli 70.výročie likvidácie tohto koncentračného tábora. V nedeľu 29.3.2015 sa na miestnom cintoríne v Petržalke konala Pietna spomienka na obete koncentračného tábora v Petržalke. O akcii sme v Petržalčanovi písali.
Existenciu nacistického koncentračného tábora na území hlavného mesta a prvé mená jeho obetí odhaľuje verejnosti po prvý raz Židovské komunitné múzeum na Heydukovej ulici.
Verejnosť môže zaujímavú výstavu Engerau – Zabudnutý príbeh Petržalky vidieť od piatka 29. mája do 11. októbra 2015.
„ Ľudia si predstavujú 2. svetovú vojnu a všetky tie tragické udalosti ako niečo, čo sa udialo ďaleko odtiaľto, v Poľsku, na východnom fronte a neuvedomujú si, že priamo v centre dnešného mesta, za mostom, sa odohrala jedna z najtemnejších kapitol 2. svetovej vojny,“ povedal médiám riaditeľ Židovského komunitného múzea Maroš Borský pri príležitosti otvorenia výstavy za účasti primátora Iva Nesrovnala, predsedu samosprávneho kraja P.Freša, M.Bútoru z kancelárie prezidenta SR, veľvyslancov Rakúska a Izraela na Slovensku i ďalších významných hostí.
V decembri 1944 Nemci do Engerau deportovali okolo 1 700 až 2 000 mužov z maďarského územia, ktorí podľa rasových zákonov nacistického Nemecka napĺňali definíciu Židov. Pôvodne to mal byť pracovný tábor, v ktorom mali židovskí väzni stavať tankový obranný val proti príchodu Červenej armády.
Každodenný teror a vraždenie väzňov príslušníkmi jednotiek Sturmabteilung a nacistickými dozorcami však z neho spravili koncentračný tábor. Najmasovejšia likvidácia väzňov sa uskutočnila len takmer mesiac pred koncom druhej svetovej vojny, už s postupujúcim príchodom Červenej armády.
Na Veľký piatok 30. marca 1945, necelý týždeň pred oslobodením Bratislavy, dozorcovia masovo vyvraždili väčšinu tábora a ostatných vyhnali na pochod smrti až do Bad Deutsch-Altenburgu. Jednou z výziev projektu bolo identifikovať miesta engerauského tábora na dnešnej mape Petržalky.
Najväčším problémom bolo, že sa nezachovala mapa Petržalky z obdobia počas nacistickej okupácie a väčšina ulíc bola po roku 1945, premenovaná. V spolupráci so Slovenským národným archívom sa napokon podarilo lokalizovať, kde sídlilo šesť podtáborov, ošetrovňa aj veliteľstvo tábora. Väzni boli ubytovaní priamo v susedstve civilných obyvateľov vtedajšej Petržalky.
Podtábor Fürst sa nachádzal v dnešnom areáli Incheby, podtábor Schinawek, kde bolo toľko väzňov, že spali aj v sede, v stajni, na betónovej dlažbe len vo vlastnom odeve, sídlil na dnešnom parkovisku Incheby, podtábor Leberfinger na Tyršovom nábreží.