Tu a teraz

S ohľadom našej spolupráce so školami, s podtitulom témy štrajkovej výzvy učiteľov, by som by som rád úplne krátko zhrnul novembrovú akciu nášho občianskeho združenia.

Našiel som nedávno letáčik „Desatoro o tom ako byť duševne zdravý“, ktorý vydala liga za duševné zdravie už pred pár rokmi. V bode 10 sa píše: Zdolávaj prekážky! Uč sa brať životné problémy a prekážky ako výzvy a možnosť osobného rastu. 11. bod: Neboj sa snívať! a 12. bod: Ži teraz a tu! Príliš mnoho minulosti nám bráni vzlietnuť a primnoho budúcnosti nám nedovolí pevne sa rozkročiť na zemi.

Nezdá sa to, ale uvedomil som si, že idea akcie: Dať príklad deťom na školách, pomôcť školám, ktoré sú súčasťou verejného priestoru a nejak za 26 rokov „nebol čas“ sa im venovať, ako dať im víziu, kompetencie, platy, kvalitu, narazila ako kosa na kameň a fakt česť výnimkám, ale môj názor je, že školstvo je choré.

My sme teda vytýčili zelený chodník, práve medzi dvomi školami, smer sever - juh, Ovsište – Lúky, ako možnú „oázu“, či promenádu, pre lepšie vnímanie vecí okolo nás, pre osobnostný rast, šport, aktivity. Zasadili sa dva krásne stromy – platany a zároveň sme zistili, že každá škola má trochu iné riadenie, iný posun vpred a iné možnosti, výzvy, ohrozenia i príležitosti. Skúsili sme i bežecké podujatie, neformálni bežci Petržalky, tu vidím perspektívu, skvelí ľudia, a nadviazali sme spoluprácu i s domom tretieho veku...V neposlednom rade vyšlo počasie.

V knihe, ktorú napísal čestný hosť, prof. Miroslav Marcelli (Filozofi v meste) nepriamo dáva odpoveď i na funkciu komunít, mesto včera i dnes, mesto s funkciami otvorenosti i uzavretosti. Múdra kniha. Okolnosti tomu celému dali korunu tým, že práve autor, ktorý často prekladá z francúzskeho jazyka a v knihe i často cituje a rieši témy francúzskych filozofov, často i obyvateľov mesta Paríž, nepriamo narazil spolu s nami na čerstvú skúsenosť z Paríža, keďže deň pred našou akciou sa práve tam odohrali neuveriteľné teroristické útoky. O to však som radšej, že sme i my, potvrdili našou malou akciou naše heslo, že nemáme ambície zmeniť svet, chceme len to, aby sme v jeden deň v roku mohli byť iní, mohli vysadiť napríkad i jeden strom, bez podmienok viazanosti v nejakej organizácii či záväzkov...

A druhý čestný hosť, tvorca úspešných filmov, ktoré tiež majú prvky autentického žitia, ambíciu otvoriť vnímavosť diváka, Jaro Vojtek, zasadil druhý strom, platan...

Áno, dá sa robiť akcia tak ako si verejnosť zvykla, že sa nájde sponzor, zaplatí párky, pivo, guláš, deťom balóny, dary...a verejnosť, pasívna, príde na hotové. A dá sa to i takto ako skromne my, možno rozpačito, možno príjemne, pomaličky krok za krokom, osloviť známych, budovať vzťahy...a v jeden deň zasadiť jeden strom, mať ten deň iný ako po zvyšok roka...

 Na tej trase je možnosť v spolupráci s úradmi urobiť prechod pre chodcov, vytýčiť rôzne plochy na propagáciu kultúry, stretávania, výmeny informácii, doslova možno i inštalácie sôch,...koniec hlásenia...Viem si tu predstaviť i víkendové služby vozenia verejnosti na koníkoch, viem si tiež predstaviť novú koncepciu promenád, kde by v súčinnosti s novou električkovou trasou boli prehodnotené funkcie ciest, ktoré vedú nezmyselne krížom krážom po Petržalke a to tak, že by na úkor ich obmedzenia vznikli prirodzené námestia, cez ktoré by sa dalo peši prejsť, korzovať, napríklad v smere vnútroblokov okolo škôl, napr. smer: Pankúchova,  Furdeková, Nám. Hraničiarov...až k Chorvátskemu ramenu a cez Fedinovú ul. Až k tej Galérii Ligy za duševné zdravie, Galérii Nezábudka, na Ševčenkovej ul.. Myslím. Že toto bol zámer tvorcov Petržalky, vo vnútri sídlisk možnosť využiť športoviská...

V našom projekte Marsilius, ide vlastne stručne povedané o propagáciu myšlienky slobody. Ako som už naznačil, filozof, ktorý na ZS Turnianska zasadil krásny platan, napísal knihu Filozofi v meste (prof. Miroslav Marcelli) a tam píše napr. toto o filozofovi, ktorý žil v Amsterdame: J. J. Rousseau: Rozum plodí sebalásku, posilňuje uvažovanie, rozum človeka uzatvára do seba samého, on ho oddeľuje od všetkého čo ho stelesňuje a sužuje. Filozofia ho izoluje, pretože ho pri pohľade na trpiaceho človeka vedie k tomu, aby si povedal" Zhyň, ak chceš, ja som v bezpečí. Iba nebezpečenstvá celej spoločnosti narušia pokojný spánok, filozofa vytiahne z postele a trochu pouvažuje, aby prírode, čo sa v ňom búri, zabránil stotožniť ho so zabíjaným človekom. Divoch vôbec nemá toto pozoruhodné nadanie, keďže mu chýba múdrosť a rozum, vidíme, ako sa nerozvážne oddáva prvému citu ľudskosti. Pri vzburách a pri pouličných hádkach sa zhromažďuje zberba, ale opatrný človek od nich bočí, čvarga, trhovkyne oddeľujú bitkárov a bránia počestným ľuďom, aby sa zahrdúsili.“

Celé organizovanie akcie projektu Marsilius som prežíval zahĺbený do čítania knihy Filozofi v meste a  počas akcie som sa dozvedel, že práve život v Petržalke a fenomén tohto sídliska, autora, môjho bývalého učiteľa, teraz profesora katedry dejín filozofie na UK Bratislava ovplyvnila tak, že túto knihu začal písať. V knihe sa možno dočítať, aké funkcie uzavretosti a otvorenosti má mesto.  Nultý ročník projektu Marsilius som venoval i pamiatke švagra, Martina Vrableca, na ktorého som mnoho krát počas behov cez Petržalku myslel. Bez neho by som určite behať nezačal. Tiež by sa minulý rok dožil 40 rokov. Mesto ako také, aby som parafrázoval autora vyššie spomínanej knihy, mu dalo veľa, zažil úspech, sklamanie, i útechu v behaní a nakoniec ho „pohltilo“…. Vďaka danej knihe sa možno i s takýmito udalosťami lepšie vyrovnať…

Nultý ročník prebehol v pohode a prvý ročník chystáme dňa 20.4.2016 a samozrejme spolupracovníci, partneri, dobrovoľníci, sponzori i hostia sú vítaní. Myslím si tiež, že práve školy sú prirodzeným miestom v rámci Petržalky, sú zároveň bezpečným miestom a verejným priestorom a je práve na nás, na verejnosti, ako sa tento priestor využije. Bieda škôl je podľa mňa práve v tom, že slúžia na teoretické vzdelávanie odtrhnuté od okolia, chýba im príklad akcie, aby žiaci videli, že to, čo sa učia sa i v praxi uskutočňuje a to čo hovoria učitelia je hodnotou i pre ich rodičov a občanov, ktorí žijú s nimi v jednom čase i priestore. Chýba našim učiteľom i morálna podpora či uznanie. Viem si predstaviť, že v školách by boli školské záhrady, parky, studne či fontány. Alebo viac športovísk pre verejnosť, či umeleckých podujatí, výstav sôch...

Projekt Marsilius OZ Presadíme  je pomenovaný po renesančnom filozofovi M. Ficiniovi, ktorý upozorňoval na potrebu prepojenia myšlienok s pozorovaním reálnych javov a symbolov, ktorým možno dávať vďaka imaginácii nové vysvetlenia a tým i zmysel svojmu životu.

Mário Bošanský, predseda OZ Presadíme

Podobné články

Komentáre