Po jesenných voľbách a veľkých slovách o úspešnom riadení mesta sa ukazuje, že mesto má v rukách jedna strana, ale neznamená to aj dobré výsledky pre občanov.
Prvou zlou správou je, že zastávky MHD sú už len na znamenie. Napriek rečiam o úsporách je zrejmé, že väčšina zastávok je využívaná naplno a preto nemá tento systém v praxi veľký význam. Naopak, komplikuje život ľuďom s postihnutím, mamičkám s deťmi, ale aj starším, ktorí musia vopred vstávať a dostať sa k tlačidlu, aby im autobus zastavil. Ak majú v rukách barle, je to veľmi riskantné počas jazdy.
Druhou zlou správou je neschopnosť mesta nastaviť jasný harmonogram prác pri výstavbe druhej etapy električky do Petržalky. Len letmo dnes mesto hovorí o termíne dokončenie v roku 2024, pričom ani netuší, z čoho projekt zaplatí. Právom sa preto Petržalčania boja, že ich mestská časť, najmä stredová os ostane rozostavaná a prakticky, ak sa električka nepostaví, zničená. To, že niektorí bývalí poslanci na to upozorňovali, si dnes už možno spomenie málo kto.
Ako všetky samsprávy na Slovensku aj hlavné mesto hovorí o nedostatku peňazí, ale o šetrení na magistráte nepočuť. Vysoko nastavený plat primátora, jeho námestníkov, množstvo zamestnacov oproti minulosti zaťažujú rozpočet (pripomeňme, že tento stav trval aj počas pandémie covidu), ale rozvojových hmatateľných projektov sme za uplynulé 4 roky veľa nevideli.
Opasky si museli utiahnuť všetci, preto by to občania očakávali aj od volených funkcionárov.