Dnes je: pondelok 16.12.2019 | Sviatok má: | Zajtra má sviatok: kontakt@petrzalcan.sk
head
Pranostika na dnes: Sv. Albína - klobásy do komína.

Slávik versus primátor

Vzhľadom na včerajšiu búrlivú diskusiu k prezentácii zmien a doplnkov územného plánu mesta sme so obrátili na najviac diskutujúceho Marcela Slávika s niekoľkými otázkami. Rozhovor je v plnom znení, do odpovedí M.Slávika sme  nezasahovali.

 

Magistrát včera v zmysle zákona pozval verejnosť na prerokovanie zmien a doplnkov územného plánu mesta. Ako ste spokojný s prerokovaním?

Marcel Slávik:

Verejné prerokovanie návrhu územného plánu alebo jeho zmien je v stavebnom zákone definovaný ako jeden z neopomenuteľných procesných úkonov. Vyplýva z európskej legislatívy a je čiastočnou implementáciou napríklad Aarhurského dohovoru o účasti verejnosti v rozhodovacom procese a príslušných európskych smerníc. Kto má záujem o precíznejší právnický jazyk, tak Aarhurský dohovor je medzištátna zmluva, ktorá má prednosť pred národnou legislatívou a vyšla v zbierke zákonov pod č. 43/2006 Z.z. a spomínané smernice sú 85/337/EEC, 2003/35/ES, 200/240/ESC a 2011/92/EU a veľmi podrobne upravujú schvaľovací proces a jeho náležitosti. Veľmi významným medzníkom bol aj rozsudok Európskeho súdu z neďalekého Pezinka vo veci tzv. Pezinskej skládky. Vyriekol záväzný výklad práva pre celú Európsku úniu v tom zmysle, že právo na priaznivé životné prostredie je nadradené napríklad vlastníckemu právu, či právam na investície ako aj to, že verejnosť má mať vždy reálnu možnosť ovplyvniť rozhodovanie.

 

Zdá sa, že mesto Bratislava – a tým myslím aj jeho štatutára aj niektorých pracovníkov magistrátu – si žiaľ neosvojilo princípy týchto procesov a legislatívnych noriem a územný plán a proces jeho prijatia si vykladajú účelovo po svojom. Pristupujú k mestu zvláštnou kombináciou feudálneho zemepána a predsedu MNV. Ak ide o rozhodovanie, správa sa ako feudálny zemepán a obyvatelia sú akoby jeho poddaný nútená všetko strpieť, ak ide o administratívne procesy a správne konania, tak ako miestny národný výbor.

Územný plán mesta, spolu s PHSR, sú základné strategické dokumenty mesta, ktoré mu dávajú (alebo aspoň majú dávať) jasnú víziu, majú mu dávať zmysel. Sú jasným znamením pre obyvateľov mesta, jeho návštevníkov, podnikateľov aj investorov. Žiaľ toto vedenie mesta a magistrát chápe územný plán (a ako uvidíme v ďalšom texte aj svojich obyvateľov) len ako nutné, zlo ktoré musia absolvovať a prekonať na presadenie svojich zámerom. Niečo také je v hlavnom meste európskeho štátu nemysliteľné a to dokonca nielen na západ, ale už aj na východ a juh od nás.

 

Čo si myslíte o včerajšej búrlivej diskusii v Primaciálnom paláci?

Marcel Slávik:

Žiadny obyvateľ mesta, ktorému na ňom záleží, nemôže ostať po včerajšku ľahostajný. Priebeh verejného prerokovania je veľmi znepokojivý. Primátor mesta nám oznámil, že cieľom zmeny územného plánu nie je v skutočnosti implementovať požiadavky obyvateľov, ale len zabezpečiť formality pre čerpanie európskych peňazí a jeho zámerov. A čo sa týka implementácie požiadaviek obyvateľov, tí ničomu predsa vraj (podľa primátora) nerozumejú a treba im to správne vysvetliť a nikto povolanejší ako on vraj neexistuje. Ing. Schlosser aj naznačil ako sa potom rozhoduje – rokovaním predstaviteľov magistrátu s developermi v danom území. Mám tak obavy o objektívnosti a zákonnosti celého procesu.

 

Včerajšie verejné prerokovanie zmien a doplnkov územného plánu bolo nezvládnuté zo strany organizátorov. Alebo aby som bol presnejší, jasne ukazuje aký prístup má toto vedenie mesta k svojim obyvateľom. Za čo ich pokladá. Za nutné zlo, ktoré treba prekonať. Nebudem spomínať také detaily, že nebolo pripravené drobné občerstvenie alebo aspoň pitný režim pre verejnosť. Oveľa závažnejší bol spôsob komunikácie, ktorý si primátor a vedenie mesta zvolilo. Primátor mesta totiž išiel do cielenej konfrontácie s viacerými skupinami obyvateľov mesta, u ktorých predpokladal nesúhlas s návrhmi magistrátu. Išlo o predstaviteľku petičnej akcie Stop 4-prúdovke pri Chorvátskom ramene, o mňa ako aj o ďalších ľudí.

 

Veľmi jasne tým primátor deklaroval, že on nechce toto mesto integrovať a spájať. On chce toto mesto rozdeliť. Hádam štýlom „rozdeľuj a panuj“. On chce rozoštvať jedných obyvateľov proti druhým. Aby si on nakoniec urobil čo sám uzná za vhodné.

 

 

Boli ste v prudkej výmene názorov s primátorom a Ľ.Andrassym. Čo ich podľa Vás k tomu viedlo?

Marcel Slávik:

Odpoveď na motiváciu primátora prečo išiel do cielenej konfrontácie s obyvateľmi mesta je podľa môjho názoru jednoduchá: má strach. Bojí sa. Bojí sa schopných ľudí, ktorí - na rozdiel od neho - v meste niečo reálne dokázali a majú schopnosť výsledky svojej práce dať k dispozícii aj ostatným bratislavčanom. Nemá však dostatok odbornej podkutosti, argumentov a žiaľ ani dostatok charakteru aby šiel do férovej diskusie a súťaže nápadov. A ostatne, bojí sa niesť zodpovednosť za dôsledky svojich minulých rozhodnutí.

 

Ako inak možno hodnotiť aroganciu primátora, s ktorou sa oboril na predstaviteľku petície Stop 4-prúdovke pri Chorvátskom ramene, kedy sa ju snažil zosmiešniť a zhodiť tým, že vraj tomu nerozumie, že je mladá a podobne. Ako inak možno hodnotiť aroganciu primátora, ktorého priveľmi trápi fungovanie jedného petržalského paneláku miesto toho aby ho trápilo ako implementovať požiadavku desaťtisíc petržalčanov vyhodiť 4-prúdovku z územného plánu, kvôli ktorému sme sa včera stretli. Ako inak hodnotiť jeho snahu poprieť čierne na bielom uvedenému faktu, že sa isté ustanovenia z územného plánu vypúšťajú.

 

Primátora tiež dobieha vlastná minulosť, keď ešte ako starosta Petržalky, podpísal územné rozhodnutie na stavbu električky, pričom nerešpektoval tzv. EIA, nerešpektoval obyvateľov ako účastníkov, hoci v ich prospech hovorili vyjadrenia ministerstva životného prostredia, ministerstva výstavby ako aj ďalších odborných inštitúcií a odborníkov. Podobne už ako primátor sa podpísal pod stavebné rozhodnutia. Keď je zrazu konfrontovaný s dôsledkami jeho krokov tým, že sme sa nepodriadili jeho arogancii, ale domáhame sa svojich práv aj súdnou cestou, zrazu sa preľakol. Môže ho to predsa stáť veľmi veľa. A tak potrebuje hodiť vinu na niekoho iného. Najlepšie zabiť dve muchy jednou rany, zvaliť vinu na druhého a oponenta očierniť. Hovorí sa tomu niekedy aj „zlodej kričí chyťte zlodeja“. To sa pokúsil včera spraviť, avšak dostal adekvátnu odpoveď. On však nechce niesť zodpovednosť. Nielen voči vlastným obyvateľom ale ani voči voličom a ani tým, s koho podporou sa stal primátor. 

 

 

Kto je vlastne Rovniankova 14, ktorú zastupujete? Máte možnosť verejnosti povedať , ako podľa Vás mesto "zavádza"...

Marcel Slávik:

 

Rovniankova 14 je taký obyčajný panelák v Petržalke, v jej srdci. A predsa nie až tak obyčajný. Keď sme pred vyše 13 rokmi odkúpili byty do súkromného vlastníctva, stali sme sa aj zodpovední za chod domu a všetko čo s tým súvisí. Rozhodli sme sa však pristupovať k tomu trošku ináč. Rozhodli sme sa dať nášmu domu dlhodobú víziu a rozhodli sme sa, že chceme bývať v kvalitnom dome, na petržalské pomery vo vysokom nadštandarde. V prvom rade bolo treba vyriešiť bezpečnosť, ochranu ľudí ale aj investícií. Spolu s firmou RYS sme vyvinuli DEK systém, ktorý sa stal štandardom nielen v Bratislave a na Slovensku ale v celej Strednej Európe. Behom troch rokov sa v dôsledku tohto projektu znížil kriminalita v Petržalke z rádovo niekoľko stoviek trestných činov na rádovo pár desiatok s tým, že sa zmenila aj jej štruktúra, výrazne poklesla majetková a drogová kriminalita. Málokto si však uvedomuje, že tzv. pípače, čipové kľúče ako sa niekedy DEK medzi ľu%dmi vraví majú svoj pôvod v Petržalke, konkrétne v našom dome.

 

Následne sme postupne vykonali zateplenie, hydraulické vyregulovanie, opravili strechu, celkovú rekonštrukciu domu a odstránenie systémových závad. Začali sme si však čoraz viac uvedomovať, že nie sme izolovaní, ale že sme súčasťou ulice, sídliska. Že náš domov nekončí za dverami nášho bytu, či domu. Začali sme sa zaujímať aj o svoje okolie, ulicu, terasu, či celé sídlisko. Videli sme, že dobrý projekt (akým nepochyby DEK je) môže mať veľmi veľký vplyv na zvýšenie životného štandardu obyvateľov. Boli sme tak prvým domom, ktorý v spolupráci s poslancami minulého miestneho zastupiteľstva presadil rekonštrukcie terás v Petržalke (terasa na Rovniankovej bola pilotným projektom) a vďaka našej angažovanosti je dnes v petržalskom rozpočte na tento účel vyčlenená samostatná kapitola a tak nepriamo z našich skúseností môžu čerpať aj ďalší. Podobne sme sa zasadili o riešenie problematiky čistoty kontajnerových stojísk vyjadrených jednoduchým heslom „obyvatelia sa starajú o čistotu v stojisku, samospráva okolo“ a boli sme spolu s minulými miestnymi poslancami spolu iniciátori projektu financovania budovania kontajnerových stojísk (hoci to naše sme si komplente zaplatili z vlastného). Podobne sme boli pri vzniku projektu petržalských predzáhradiek, či projektu Susedská knižnica. Všetko dnes samozrejmá súčasť Petržalského života a položka v miestnom rozpočte.

Samostatnou kapitolou je naša angažovanosť v projekte Nosného systému MHD alebo električky do Petržalky. Už som spomenul, že veríme, že sa nás priamo týka nielen náš dom ale aj jeho okolie. Preto sme sa spojili s odborníkmi na životné prostredie (RNDr. Tomáš Kušík), dopravu (Výskumný ústav dopravný), územné plánovanie a správne konania (ing. Vladimír Dulla) a spoločne sme vypracovali naše stanovisko k projektu električky. Z komplexného posúdenia nám vyplynulo, že hoci je električka vo všeobecnosti prínosom pre život mesta, tento konkrétny projekt je zlý. Nerieši problém dopravy, práve naopak ešte viac ju komplikuje, funguje ako trójsky kôň pre zahustenie tohto územia, pre obyvateľov znamená rizikov zvýšeného hluku a zníženie dostupnosti služieb. Sme účastný posudzovania od jeho začiatku, teda od roku 2006 a okrem mesta sme jediným subjektom, ktorý sa podiela na rozhodovacom procese. Keďže však veríme v konštruktívny prístup, neboli sme len kritikmi. Konštruktívne sme navrhli inú víziu Petržalky a centrálneho priestoru pri Chorvátskom ramene. V jednoduchosti by sme ho mohli charakterizovať ako centrálny mestský park v Petržalke s nadväznosťou na pešie terasy tvoriace akési celopetržalské korzo, prípadne doplnené električkou v tomto parku. Od začiatku sme však zároveň podporovali aj budovanie podzemného metra, nakoľko toto jediné dokáže strednodobo aj dlhodobo riešiť dopravné problémy, čo električka nedokáže. S našimi závermi súhlasilo a podporilo aj ministerstvo životného prostredia v EIA, aj miestne zastupiteľstvo v Petržalke. My veríme, že sa Petržalka môže do budúcna vyvíjať aj inak, lepšie. Ponúkame alternatívu aj svojim susedom. Zdá sa, že to našlo odozvu, lebo túto víziu dnes podporuje napríklad aj Petržalský okrášľovací spolok ale aj už spomínaná petícia proti 4-prúdovke ale aj spoločný výzva a aktivita 6 občianskych iniciatív a združení.

 

Teraz si povedzme niekoľko faktov: Ministerstvo životného prostredia vo svojom záverečnom stanovisku k projektu električky vydalo 35 záväzných podmienok pre ďalšie stupne projektovej rozpracovanosti a z toho vyše tretina bola akceptovaná z našich návrhov. Dokonca MŽP SR explicitne uvádza, že naše návrhy majú byť spracované samostatným projektom so všetkými legislatívnymi náležitosťami. Netreba hádam dodávať, že to ostalo ignorované. Ministerstvo výstavby skonštatovalo, že Rovniankova 14 je účastníkom konaní, tento právny názor potvrdil aj Najvyšší súd SR a napriek tomu to samospráva nerešpektovala. A keďže sme o svojom práve presvedčený, ideme využiť všetky právne možnosti, ktoré nám legislatíva umožňuje, vrátane súdneho sporu. Mali sme však snahu sporu predísť. Navrhli sme primátorovi, že by sme tieto záujmy a práva Petržalčanov začali riešiť ako doma, vo vlastnej kuchyni. Preto som mu navrhol, že by som sa stal jeho poradcom, ktorý by bol zodpovedný za túto oblasť. To však neznamená, že by som zmenil názor alebo ho vymieňal za funkcie. To znamená len toľko, že by mesto uznalo a rešpektovalo obyvateľov a začalo s nimi seriózny dialóg a predišlo by tak sporu. A samozrejme by na to vyčlenilo príslušné materiálne a procesné zdroje. Chápali sme to tak, že by samospráva priznala svoje doterajšie zlyhania a vykonala by snahu aspoň o dodatočnú nápravu tým, že by pre obyvateľov zriadilo funkciu poradcu primátora, ktorý by sa tak stal akýmsi tribúnom ľudu. Ak by sme videli ústretovosť zo strany mesta a primátora, aj my sme boli pripravení ukázať rovnakú ústretovosť. Primátor však ukázal ako si on predstavuje spoluprácu – jedine tak, že ten druhý sa musí vzdať svojho názoru a akceptovať ten jeho. Nedal nám inú možnosť, ako sa obrátiť na súd.

 

Proces prípravy tohto projektu sa začal v roku 2006, čo je dnes už vyše 7 rokov, čo bránilo samospráve nájsť konštruktívne riešenie so svojimi obyvateľmi? Prečo nevyužili čas na nájdenie dohody? Ale potom na zastupiteľstve primátor vydiera  mestských poslancov, že mu musia schváliť projekt v časovej tiesni. Ja sa pýtam, čo robila samospráva tých 7 rokov? Čo robil on osobne ako starosta Petržalky a následne ako primátor? Po tom ako vznikla petičná akcia proti 4-prúdovke sa primátor vyjadril, že tá sa veru stavať nebude. Keď petičníci požadovali, aby teda vypadla aj z územného plánu, primátorova odpoveď bola, že takáto zmena nebude predmetom zmien a doplnkov územného plánu (hoci v tých istých zmenách napĺňa sľub pre Kráľovu horu v Karlovke) a ing. Schlosser sa vyjadrím, že o potrebe tejto cesty sa vedú rokovania s investorom Petržalka city. A to si niektorí naivne mysleli, že keď sa začala obstarávať urbanisticko-architektonická štúdia na zónu pri Chorvátskom ramene, tak že jej potreba vyplynie z jej riešenia, ako bolo primátorom prisľúbené. V súlade s Výskumným ústavom dopravným už sedem rokov tvrdíme, že električka tak ako ju navrhuje mesto je dopravne neodôvodnená a spôsobí len ďalšie komplikácie v doprave. Boli sme osočovaní a včera primátor len tak medzirečou prizná, že električka sama o sebe má maximálnu využiteľnosť 40% (my sme hovorili o približne 35%) a aby sa ekonomicky aj dopravne oplatila, treba ľudí k nej zvážať z celej Petržalky, čo sa však neobíde bez stavania cesty a následnej redukcie spojov voči čomu s čím prirodzene nesúhlasia ani bratislavčania.

 

Môžeme však začrieť aj do iných oblastí života mesta. Použijem pri tom článok z Bratislavských novín Rada Števčíka: „Ak chcú Bratislavčania, aby bolo ich mesto čistejšie, musia si ho vo voľnom čase dobrovoľne upratať. Takto vznikla Zelená hliadka, ktorá zadarmo robí to, za čo na magistráte a miestnych úradoch mestských častí niekto berie nemalé peniaze. Z dobrovoľníctva sa stala samozrejmosť. Ak sa Bratislavčania nechcú pozerať na hrdzavé zábradlie na cestách, musia si ho sami vyčistiť a namaľovať. Ak chcú obyvatelia tohto mesta opäť chodiť na mestské hradby, musia si ich najskôr vyčistiť a začať zbierať peniaze na ich obnovu, pretože mesto na to nemá, ani mať nebude. Na to všetko sme si už akosi zvykli.“ Ja sa však pýtam: Naozaj sme si zvykli? My na Rovniankovej 14 sme si veru nezvykli. Ale miesto toho aktívne robíme svoj dom a svoje okolie lepším. Ponúkame to aj ostatným Petržalčanom. Podobne ako sme my sú tu aj íno združenia, spolky, iniciatívy, spomeniem len Petržalský okrášľovací spolok, Jendotku oduševneného Petržalčana, OZ Detské ihriská, petíciu proti 4-prúdovke, Zelenú hliadku, Cyklokoalíciu a mnohé ďalšie. Pozrime sa na výsledky toho, kto čo už v tomto meste dokázal. A zároveň musíme byť aktívny. Lebo toto mesto patrí nám a len my sami si ho môžeme spraviť lepším a krajším.

 

 

 

www.rovniankova14.sk

 



Autor: Petrzalcan | 10.09.2013 | zobrazené: 6038 x |


Podobné články

• Vallo navrhuje zvýšenie dane o 100% (05.12.2019)
• V Petržalke pripravujú mestský ovocný sad (04.12.2019)
• Ako hodnotia november 89 niektorí Petržalčania? (18.11.2019)
• Pred 101 rokmi skončila Veľká vojna (11.11.2019)
• Pred 30 rokmi „padol“ Berlínsky múr (09.11.2019)

Komentáre

FOTOGALÉRIA

Hitler pri bunkri

ANKETA

Súhlasíte so zvýšením dane z nehnuteľnosti v Bratislave?

áno, je to potrebné, daň bola nízka
(0)

nie, ide o dramatický krok vedenia mesta
(1)

neviem, nezaujímam sa o to
(1)


spolu 2 hlasov
/