Prvé pohľadnice

Po viacerých pokusoch sa skutočným predchodcom pohľadnice stal korešpondenčný poštový lístok. Jeho používanie ako prvá na svete zaviedla rakúsko-uhorská poštová správa dňom 1.októbra 1869. Jeho autorom bol profesor politickej ekonómie na vojenskej akadémii vo Viedni Dr.Emanuel Herrmann.  Korešpondenčný lístok bol štátnym tlačivom-ceninou predávanou na poštách, ofrankovanou vytlačenou dvojgrajciarovou známkou.

Predstavte si, že už do konca roku 1869 predali pošty v Rakúsko-Uhorsku 2 milióny 930 000 poštových lístkov. To svedčí o ich obľube a záujme ľudí posielať svojim blízkym či pristeľom správy, pozdravy a informácie. Pošty v Nemecku, Švajčiarsku a Veľkej Británii ich zaviedli až o rok po Rakúsko- Uhorsku.
Písal sa 16.júl 1870 a tlačiar, kníhkupec Augustín Schwartz zo severonemeckého Oldenburgu poslal svojmu priateľovi v Magdeburgu korešpondenčný lístok, na ktorý do ľavého horného rohu sám vytlačil obrázok vojaka s kanónom - motív z práve započatej prusko-francúzskej vojny. Tento poštový lístok  s obrázkovým motívom sa všeobecne pokladá za najstaršiu známu pohľadnicu, aj keď pravda, ešte vo svojej veľmi zjednodušenej podobe. V Rakúsko-Uhorsku je najstaršou pohľadnicou tá, ktorú dal koncom roku 1870 na poštovom lístku vyhotoviť vo Viedni žijúci srbský dôstojník Petar Manojlovič a 6.mája 1871 ju odoslal z redakcie tamojšieho srbského časopisu Zmaj (Drak) svojmu príbuznému.

Pohľadnica zobrazovala draka letiaceho nad krajom južných Slovanov, čo malo vyjadrovať potrebu ich zjednotenia. Ako vidno, tieto prvé pohľadnice boli ručne ilustrované korešpondenčné lístky.

Rozvoj pohľadníc umožnilo vládne nariadenie s účinnosťou od 1.januára 1885, ktorým sa povolila tlač už aj súkromných korešpondenčných lístkov. Tie sa potom v prípade natlačenia obrázku stávali pohľadnicami, ale na prednej (adresnej) strane museli mať aj naďalej vytlačený nemecký nápis "Correspondenz-Karte". Ďalšou podmienkou pre ich vydávanie bolo, že pri poštovej preprave museli byť ofrankované ako bežný (štátny) korešpondenčný lístok, t.j. dvojgrajciarovou známkou a potlače obrázkov mohli byť iba na ich zadnej strane (oznamovacej) strane.

Z tohto obdobia je známa pohľadnica zo sedmohradského mesta Sibiu (Vtedy Hermannstadt, resp. Nagy Szeben). V rokoch 1885-1890 boli na pohľadniciach zobrazované najmä symboly firiem a ich motívy, potom,  v rokoch 1890-1895 už prevažovali pohľadnice s obrázkami krajiny,  čo dalo vznik názvu pohľadnica- ohľad na krajinu. Prvé obrázky boli samozrejme čierno-biele. Až v roku 1892 začali prevažovať pohľadnice s 3-6 farebnými grafickými obrázkami.

Zemepisné motívy sa začali častejšie uplatňovať  po roku 1890. Najstaršia pražská pohľadnica je  z roku 1890, Opavy z roku 1893, Olomouca z roku 1894. Z území Poľska a Maďarska boli podľa doterajších zistení vydané okolo roku 1892. Z regiónov Slovenska sa bežne vyskytujú pohľadnice použité v roku 1896.

Predpokladá sa, že  prvé pohľadnice Vysokých Tatier vydané niekedy v rokoch 1892-1894, pričom z roku 1895 sú už známe prípady poštou prejdených tatranských pohľadníc.

Ďalším kritériom pri určení veku pohľadníc je výrobná technika, ktorou boli zhotovené. Do roku 1897 bola väčšina vyrobená litografický - kameňotlačou podľa grafických predlôh neznámych autorov, po tomto období sú už pohľadnice vyrobené svetlotlačou na podklade fotografických snímok.

Európa v roku 1898 mala oproti Američanom náskok a pohľadnice ľudia hojne využívali ako jednoduchý dorozumievací prostriedok. Oznamovali si správy, čo si nevyžadovali utajovanie. Pohľadnice vtedy už putovali aj v poštových dostavníkoch na území dnešného Slovenska.

Práve obdobie na prelome storočí prialo pohľadniciam najviac, boli módne a ľudia sa tešili, že ich môžu posielať. Tlačiari a vydavatelia sa predháňali ako zákazníkov zaujať.

V tomto období sa objavili aj prví zberatelia, dodnes ich je veľa na celom svete. Viac než pohľadnice sa vraj zbierajú len známky, mince a kartičky amerických bejzbalistov.

Prvé zjazdy zberateľov pohľadníc boli v Norimbergu (1899) a Prahe i Budapešti (1900). Skutočná zberateľská horúčka prepukla najmä medzi ženami.

Roku 1861 si J. Carlton a H. L. Lipman z Filadelfie v USA patentovali poštovú kartu. Na prednej strane boli vybodkované tri linky na adresu, prázdny rámec na nalepenie známky a vytlačený text o autorskom práve a registrovaní patentu.

Dnes sú pohľadnice cennými dokumentmi aj pre historikov. Zachytávajú atmosféru každého obdobia od Rakúsko-Uhorska, cez Prvú republiku, Slovenský štát, socializmus, bezduché paneláky, vanočné pohľadnice, veľkonočné, narodeninové až po vtipné či s motívmi zvierat.  Zaujímavým artefaktmi s výpovednou hodnotou sa raz stanú aj  elektronické pohľadnice. S rozvojom internetu ľudia klasické papierové pohľadnice posielajú stále menej.

Ale povedzte sami, nepoteší vás, ak si nájdete v schránke peknú pohľadnicu od niekoho?  

Fotogaléria

Podobné články

Komentáre