Poznáte kaplnku Sv.Ladislava?

Za múrmi Primaciálnom paláca ako bývalého sídla ostrihomského biskupa sa ukrýva Kaplnka sv. Ladislava, ktorá síce nie je viditeľná na prvý pohľad, ale je neoddeliteľnou súčasťou jednej z najnavštevovanejších pamätihodností Bratislavy a vchádza sa do nej z 1. nádvoria Primaciálneho paláca.

Počas letných mesiacov júl a august býva spravidla zatvorená, inak býva prístupná verejnosti každú nedeľu počas konania svätých omší ‒ rímsko-katolíckej svätej omše so začiatkom o 8.30 h a pravoslávnej omše so začiatkom o 10.00 h. V kaplnke sa takisto príležitostne organizujú aj svadobné obrady či konajú rôzne podujatia v rámci mestských slávností (napr. požehnáva mladé víno).

V období stredoveku stála kaplnka samostatne na pozemku rozprestierajúcom sa medzi dnešným Primaciálnym námestím a Laurinskou ulicou v rámci desiatkového domu, ktorý už v tom čase patril ostrihomskému arcibiskupovi. Išlo o priestranný a reprezentatívny objekt, spočiatku kúriu orientovanú fasádou do Laurinskej ulice v rámci domu č. 10 (dnešné domy č. 5 a č. 7), o čom svedčí fakt, že tam býval ubytovaný pri svojich návštevách aj kráľ so sprievodom a konali sa tam občas aj väčšie zhromaždenia a oslavy. 

Prvý archívny údaj o kaplnke je z roku 1343, čiže je viac než pravdepodobné, že pôvodná kaplnka existovala už začiatkom 14. storočia. Mala 6 metrov dlhú loď oddelenú lomeným triumfálnym oblúkom od obdĺžnikovej svätyne (dĺžka 4,5 m), do ktorej sa vstupovalo zvonka z podesty schodiska. 

Po Moháčskej porážke, keď sa Bratislava stala hlavným mestom Uhorska, začali sa sem sťahovať niektoré úrady a centrálne inštitúcie. Po obsadení Ostrihomu tureckými vojskami v r. 1541 sa ostrihomský arcibiskup trvalo presťahoval do Trnavy. Vzhľadom na svoju funkciu uhorského primasa však musel mať svoje sídlo aj v metropole. Z tohto dôvodu sa primas Pavol Várady (1526 – 1549) rozhodol prestavať starú kúriu a dať jej viac reprezentačný charakter. 

O prestavbu objektu v renesančnom štýle orientovaného hlavným priečelím už do Primaciálneho paláca sa v 40-tych rokoch 16. stor. postaral taliansky architekt a staviteľ Martin de Spazo, ktorý exteriérové schodisko kaplnky upravil do podoby malej renesančnej loggie.  Pribudol nový oltár namiesto starého oltára sv. Ladislava z roku 1454, na ktorom bol obraz sv. Ladislava kľačiaceho pred Pannou Máriou. Rozsiahla budova s dvomi nadzemnými podlažiami však už v 18. storočí nespĺňala dobové nároky, preto sa primas Imrich Eszterházy rozhodol palác vnútri obnoviť a zvonka ho vybavil mohutným portikom. 

Avšak časom sa ani toto riešenie neukázalo ako postačujúce z hľadiska moderného štýlu, preto sa primas Jozef Batthyanyi rozhodol v roku 1777 postaviť nový palác v modernom klasicistickom štýle. Prizvaný architekt a staviteľ Melchior Hefele pristúpil k prestavbe kaplnky v súlade s dobovým trendom a teleso kaplnky „skryl“ do hmoty jedného z krídel paláca tak, že navonok sa fasády kaplnky ani jej klenba nijako neprejavujú. Jedine reliéf Madony nad vstupom do kaplnky z 1. nádvoria Primaciálneho paláca upozorňuje na sakrálnu funkciu tohto priestoru. Mramorový reliéf bol vytesaný podľa renesančnej maliarskej predlohy, ktorej autorom bol nemecký maliar Lucas Cranach.

Pri Batthyanyiovej prestavbe paláca (1779 – 1781) sa rekonštruovala aj kaplnka. Hefele upravil pôdorys kaplnky do oválneho tvaru zodpovedajúceho barokovým kompozičným princípom a rozčlenil ho štyrmi hlbokými nikami. Steny oddelil od klenby profilovanými rímsami, ktoré sú nesené 2-podlažným pilastrovým systémom. Na klenbe dominuje celoplošná freska od rokokového maliara F.A. Maulbertscha znázorňujúca zázrak sv. Ladislava, patróna kaplnky, ktorý však pre potreby arcibiskupskej kúrie upravil svoje umelecké dielo do viac klasicizujúcej podoby. Podľa legendy o sv. Ladislavovi tento uhorský kráľ z rodiny Arpádovcov udrel kopijou do skalného brala, odkiaľ vytryskol prameň vody a uhasil smäd jeho vojska. Motív zázraku sv. Ladislava je poňatý centrálne s jasným kompozičným rytmom a pevne vymedzenými tvarmi. 

Pri návšteve kaplnky je potrebné si okrem oltárov a klenbovej fresky pozrieť aj súsošie Kalvárie, ktoré je umiestnené vpravo od hlavného oltára. Súsošie pochádza zo 17. storočia a je najstarším artefaktom v tomto interiéri. Za zmienku stojí aj organ z roku 1781 s erbom primasa – kardinála.

Fotogaléria

Podobné články

Komentáre