Legenda Bratislavy Ján Nepomuk Batka

4.októbra 1845 sa v Bratislave narodil Ján Nepomuk Batka, archivár, hudobný historik, publicista a  organizátor hudobného života v Bratislave. Takmer pol storočia stál na čele kultúrno- spoločenského diania Bratislavy.

Napriek tomu, že pochádzal zo starej českej hudobníckej rodiny, Bratislava bola jeho domovom i láskou. V jeho rodokmeni nájdeme mnoho hudobníkov až po jeho otca Ján Nepomuka Batku staršieho, ktorý  po štúdiách filozofie vo Viedni cestoval po Európe, koncertoval, komponoval a príležitostne dával hodiny hudby.

V rodnom dome J.N.Batku na Baštovej ulici č.2, ktorý spolu s oblúkom Michalskej brány a vežou vytvára charakteristickú panorámu jednej z najstarších ulíc mesta, prežil detstvo a mladosť.

Študoval na  Kráľovskom hlavnom katolíckom gymnáziu a následne právo, lebo rodičia mu na štúdium hudby nedali súhlas. Po skončení štúdia na právnickej akadémii niekoľko rokov pôsobil ako zástupca mestského sudcu a od roku 1879 až do konca života ako mestský archivár. Vďaka nemu sa rozšírili mestské fondy a mnohé prírastky. V službách mesta zastával viaceré funkcie a popritom sa významne angažoval v oblasti ochrany pamiatok, výtvarného umenia a najmä šírenia hudby.

Ján Nepomuk Batka bol  zakladajúcim členom Umeleckého spolku, členom slobodomurárskej lóže Mlčanlivosť, sekretárom Cirkevného hudobného spolku, redaktorom novín Pressburger Zeitung. Organizoval koncerty, usporadúval prednášky a mnohé kultúrno-spoločenské podujatia.

Dopisoval si a osobne sa stýkal s najvýznamnejšími osobnosťami svojej doby – z hudobného sveta napríklad s Franzom Lisztom, Richardom Wagnerom, dirigentom Hansom Richterom, skladateľom Robertom Volkmannom a mnohými ďalšími.

Jedným z najvýznamnejších ocenení jeho osobnosti (dostal napríklad aj Rad Franza Josefa) bolo umiestnenie jeho busty pred Dómom sv. Martina, vedľa busty Franza Liszta.

Ján Nepomuk Batka bol známy aj ako horlivý zástanca a obhajca spravodlivosti v rámci občianskeho života a v mene zachovania kultúrneho povedomia Bratislavy. Jeho stopy pôsobenia evidentne nachádzame v hudobnom dianí mesta do dnešných čias, jeho meno je natrvalo zapísané do histórie ochrany a obnovy Bratislavského hradu (inicioval napríklad prijatie skupiny odborníkov na cisárskom dvore s úmyslom získať súhlas a prostriedky na jeho rekonštrukciu), a rovnako do kultúrnej histórie mesta tým, že svojmu rodnému mestu podaroval zbierku výtvarných diel veľkej historickej hodnoty a hudobnú zbierku, ktorá je najväčšou zbierkou svojho druhu na Slovensku z obdobia 19.storočia.

Meno tohto slávneho Bratislavčana, človeka, ktorý bol katalyzátorom mnohých kultprných diení v meste dnes málo ktorý Bratislavčan pozná. Jeho bustu odstránili spred Dómu sv. Martina ešte za prvej ČSR. Jeho meno sa dnes neobjavuje v sprievodcoch mesta. Jeho rodný dom nezdobí pamätná tabuľa.

Keď v roku 1915 zomrela jeho milovaná manželka Mária, Batka stratil veľký kus svojho srdca i chuť žiť. Po 2 rokoch zomiera.  S manželkou sú pochovaní na Ondrejskom cintoríne.

Podobné články

Komentáre