Knihovník Márie Terézie

Dnes si pripomíname výročie úmrtia významného slovenského spisovateľa, právneho historika a knihovníka Márie Terézie, Adama Františka Kollára. Narodil sa 17. apríl 1718 v Terchovej. Pre múdrosť a rozhľadenosť ho nazývali „slovenským Sokratom“. Zomrel 10.júla 1783 vo Viedni.

Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, v Banskej Štiavnici, v Trnave, kde vstúpil do jezuitského rádu. Z rádu však vystúpil pre názorové nezhody ešte pred vysvätením. Študoval filozofiu i  teológiu vo Viedni. Sprvu učiteľ, 1748 skriptor, 1749 druhý, 1758 prvý kustód, 1772 vedúci, 1774 v hodnosti dvorného radcu riaditeľ Dvornej knižnice vo Viedni. Zaslúžil sa o jej rozvoj v rokoch 1758 – 1766 a vypracoval 4-zv. systematický katalóg jej teologických tlačí, od 1759 kompletizoval a vydával súpis jej rukopisných kódexov.

Bol osobným poradcom kráľovnej a niektorých ministrov (v službách Márie Terézie ako odborný poradca dvora pre uhorské záležitosti v otázkach historicko-právnych, majetkovo-právnych a v oblasti školstva), členom vedeckých komisií a dvorským radcom pre reformu školstva. Ovládal niekoľko cudzích jazykov.

Jeho najvýznamnejšou prácou ako knihovníka bolo vyd. 7 zv. zastaraných a neprístupných katalógov od Petra Lambecia. Je autorom prameňov k dejinám Viedne a k tureckej expanzii v Uhorsku. Osvedčil sa ako znalec zákonov, dejín, filozofie a pedagogiky, slovanských, orientálnych jazykov a ako editor slovníkov.

Chcel založiť vedeckú spoločnosť „Societas literaria“ podľa príkladu Francúzskej akadémie, ale pre chýbajúcu podporu jezuitov mu snaha nevyšla. Miesto toho začal vydávať dvojtýždenník Privilegierte Anzeigen (Výsadné oznamy) s prehľadom posledných vedeckých výsledkov. Roku 1775 povýšený do šľachtického stavu. V roku 1778 vznikla jeho pričinením viedenská Akadémia orientálnych jazykov.

V oblasti jazykovedy pripravil a vydal viacero gramatík a učebníc latinčiny, doplnil a vydal gramatiku tureckého jazyka, pripravil aj antológiu perzskej literatúry, prekladal z turečtiny a arabčiny. Ako archivár a editor vydal okrem vyššie uvedených i ďalšie zbierky dokumentov, z ktorých dominoval 25-zväzkový rukopis uhorského diplomatára. Pre zreformované gymnáziá vydal učebnice latinčiny. Systematicky sa venoval štúdiu uhorských a rakúskych dejín. Vlastnil jednu z najväčších súkromných knižníc.

Vo svojich publikovaných projektoch požadoval zrušenie nevoľníctva, zdanenie šľachty a zavedenie náboženskej slobody. Poukazoval na to, že stará feudálna spoločnosť potrebuje zásadné reformy. Kollár svojimi názormi ovplyvnil školské reformy Márie Terézie. Prejavil sa ako stúpenec osvietenského absolutizmu, žiadal rovnosť občanov. Maďarská šľachta ich odmietala lebo sa nimi cítila ohrozená. Kollár presadzoval posilnenie panovníckej moci (dielo De originibus et usu perpetuo potestatis legilatoriae circa sacra apost. regnum Ungariae). Pobúrenie maďarských zástupcov v parlamente vyústilo do verejného pálenia Kollárových diel na bratislavskom námestí. Kollár ako prvý Slovák založil rozsiahlu knižnicu a s podporou viedenského dvora rozvinul vedecké štúdium slovanských dejín.

Diela:

1761 / 1762 – Viedenská zbierka dokumentov všetkých čias (Analecta monumentorum omnis aevi Vindobonensia, I-II.), Viedeň

1762 – Casp. Ursini Velii de bello Pannonico libri decem cum adnotationibus et appendice critico,Viedeň

1763 – Nicolai Olahi… Hungaria et Attila…, Viedeň, reedícia diela od Mikuláša Oláha

1764 – O pôvode a nepretržitom používaní zákonodárnej moci v cirkevných záležitostiach apoštolských kráľov uhorských (De originibus et usu perpetuo potestatis legilatoriae legilatoriae circa sacra apost. regnum Ungariae)

1769 – O pôvode, rozšírení a osadení rusínskej národnosti v Uhorsku (De ortu, progressu et inclatu nationis Ruthenicae in Hungaria), prvé dejiny uhorských Ukrajincov

1772 – Jurium Hungariae in Russiam minorem et Podoliam, Bohemiaeque in Osvicensem et Zatoriensem ducatus explicatio, Viedeň; aj v nemčine

1777 – Učebný poriadok (Ratio educationis), pedagogické práce ovplyvňujúce školskú reformu

1783 – Pôvaby dejín verejného práva uhorského kráľovstva (Historiae jurisque publici regni Ungariae amoenitates, I-II.,Viedeň)

Podobné články

Komentáre