Deprecated: mysql_connect(): The mysql extension is deprecated and will be removed in the future: use mysqli or PDO instead in /data/b/3/b3b46c20-6a27-4615-8372-e7ac4390fcbf/petrzalcan.sk/web/connect.php on line 8
Dnes si pripomíname korunováciu Márie Terézie
Dnes je: piatok 19.07.2024 | Sviatok má: | Zajtra má sviatok: kontakt@petrzalcan.sk
head
Dnes zamračené s dažďom

Dnes si pripomíname korunováciu Márie Terézie

25. júna 1741 sa uskutočnila v Prešporku korunovácia Márie Terézie z rodu Habsburgovcov (vláda 1740-1780) za uhorskú kráľovnú , ktorá bola najstaršou dcérou Karola VI.  Mária Terézia bola v uhorských dejinách druhou ženou, ktorá mohla podľa práva získať uhorskú svätú korunu. Pri preberaní moci však osvietená panovníčka nemala vôbec ľahkú úlohu.

 

Jediný syn Karola VI. arcivojvoda Leopold Ján  zomiera niekoľko mesiacov po narodení v novembri roku 1716. Prvýkrát v dejinách Habsburskej dynastie vzniká situácia, kedy sa budúcim nástupcom trónu môže stať jedine žena. Jozef I. Habsburský, ktorý zomrel roku 1711, mal len dcéry. Podobne aj Karol VI. a jeho manželka kráľovná Alžbeta Kristína  mali len tri kráľovské dcéry.

 

Karol VI. sa už aj pred narodením svojho syna, teda od roku 1712, zaoberal myšlienkou dedičstva po ženskej línii. V roku 1713 vydáva Karol VI. pragmatickú sankciu. Tento zákon deklaroval nedeliteľnosť habsburskej monarchie a nástupníctvo na tróne v ženskej línii (po praslici), v prípade vymretia Habsburgovcov po meči. Pragmatickú sankciu uznali v Sedmohradsku na sneme v meste Sibiu v marci roku 1722. Prešporský snem ho uznal o tri mesiace na to. Následne kráľ vymohol uznanie pragmatickej sankcie aj ostatnými európskymi mocnosťami. Na základe toho mohla po smrti Karola VI. (október 1740) zdediť všetky jeho krajiny najstaršia dcéra, toho času 23-ročná Mária Terézia.

 

Je však známe, že napriek tomu dva mesiace po smrti Karola VI. vypukla 8-ročná vojna o rakúske dedičstvo. Z toho dôvodu sa často pokladá pragmatická sankcia za neúspešnú. V skutočnosti však dedičstvo Márie Terézie uznali všetci možní ašpiranti. Výnimkou bol jedine bavorský kurfirsta („voliace knieža“) Karol VII. Albrecht , ktorý si nárokoval na trón. Jeho žiadosť však bola veľmi rýchlo pokladaná za neoprávnenú.

Pruský kráľ Fridrich Veľký, ktorý rozpútal vojnu, v skutočnosti nehľadal žiadnu zámienku na útok. V Márii Terézii videl slabú ženu, ktorú chcel uznať jedine za tej podmienky, že dostane územie Sliezska. Márie Terézia však nepodľahla vydieraniu, a tak v decembri roku 1740 vznikol vojnový stav s Pruskom.

 

Mária Terézia teraz čakala na rozhodnutie svojich uhorských poddaných. Veď aj prešporské stavy by si teoreticky mohli vybrať „slobodu“, spojiť sa s Prusmi, Bavormi a Francúzmi a vyhnať tak Habsburgovcov. Napriek tomu Uhri  sa predsa len rozhodli pre súdržnosť krajiny a pomôcť panovníčke. Najdôležitejším dôvodom tohto rozhodnutia bolo ešte stále aktuálne turecké nebezpečenstvo. Zároveň pohľad na slabú ženu a čerstvú matku Máriu Teréziu oblomilo srdcia aj tým vyslancom, ktorí cítili veľké nepriateľstvo voči Habsburgovcom.

20. júna 1741 vstúpila Mária Terézia s veľkou pompou do korunovačného mesta. 25. júna 1741 bola korunovaná za uhorskú kráľovnú  v Dóme sv. Martina. Korunovácia prebehla za spoluúčinkovania palatínov (maď. nádor) Imreho Esterházyho a Jánosa Pálffyho. Stavy počas vzdávania holdu kráľovnej ju oslovovali menom domina et rex, čiže „naša kráľovná a kráľ“. Kráľovná bola potom kočom odvezená na korunovačný pahorok pri brehu Dunaja. Podľa starobylého zvyku nová kráľovná vystúpila na koni na vrch pahorka a zložila prísahu na ochranu krajiny symbolickým švihnutím mečom na štyri svetové strany. Kráľovná si už teraz mohla byť istá vo vernosti Uhorska.

 

Významný sochár Ján Fadrusz dostal veľkú objednávku umiestniť na miesto bývalého korunovačného pahorka v dnešnej Bratislave monumentálny pomník. Umelec si vybral postavu kráľovnej Uhorska Márie Terézie, a moment, kedy na Pressburgskom zasadnutí uhorského snemu sa predstavitelia uhorskej šľachty ochraňujúc postavili na jej stranu a prisľúbili jej pomoc vo vojne proti Prusku. Hlavná postava súsošia, kráľovná dôstojne sediaca na koni je dvojnásobnej životnej veľkosti, z obidvoch strán stojí postava uhorského šľachtica, ktorý ju ochraňuje. Súsošie bolo slávnostne odhalené v roku 1897 v dnešnej Bratislave, a o jeho kráse sa onedlho uznanlivo vyjadrovala aj dobová tlač. Veľký úspech diela prinieslo svetovú slávu Fadruszovi, ktorý sa potom dostal aj k financiám a presťahoval sa do Budapešti.

 

Dnes by sme však túto krásnu umeleckú pamiatku hľadali v Bratislave márne. Na námestí korunovačného pahorku dnes námestie Ľudovíta Štúra stojí súsošie Štúrovcov. Pôvodnú sochu Márie Terézie zničili českí legionári 26-27. októbra 1921. O príbehu zničenia diela kolovalo niekoľko fám. Jednou z nich je, že mramorovú sochu aj s podstavcom vyhodili do vzduchu, druhou je zasa to (čo sa snažila rozširovať aj dobová, oficiálna tlač), že ju odstránili odborne. O udalosti však máme k dispozícii niekoľko fotografií, na základe ktorých sa dá jednoznačne zistiť, že ju rozbili na kusy. Všetko o známej soche môžete až do konca augusta vidieť na výstave v Primaciálnom paláci v Bratislave v priestoroch Archy na Uršulínskej ulici.



Notice: Undefined index: id in /data/b/3/b3b46c20-6a27-4615-8372-e7ac4390fcbf/petrzalcan.sk/web/files/aktuality.php on line 69

Autor: Petrzalcan | 25.06.2017 | zobrazené: 2847 x |


Podobné články

• V decembri 1805 bola Bratislava významným dejiskom rokovaní (26.12.2023)
• Patrí medzi najvýznamnejších Slovákov, ktorí uspeli za morom (10.12.2023)
• Mária Terézia a Bratislava (29.11.2023)
• 3.novembra zažil Prešporok korunováciu kráľa (02.11.2023)
• Kto bol Alexander Rudnay? (04.10.2023)

Komentáre