Keď sa pozeráte na výškovú líniu mesta, vidíte kto a ako súťažil kto má v meste väčšiu moc, nie len symbolicky. U nás nad mestom stojí akropola, sídlo vládcu v našom prípade keltského, neskôr hradný kopec so sídlom svetskej, kráľovskej moci.

Hoci sv. Martin a jeho veža stoja nad mestom, nie sú vyššie ako sídlo svetskej moci. Presne chápem, že komunisti začali stavať budovu parlamentu na tej istej úrovni ako je sídlo kráľovskej moci, chápali mocenskú symboliku veľmi presne. Pripomeniem, že istý čas najvyššia budova v CSSR čiže budova STV ukazovala moc ideológie a médií (vtedajšieho ministerstva pravdy), potom v 90 rokoch budovy NBSky a VÚBky ukazovali moc peňazí. Potom to bolo ešte horšie, taká veža Auparku, ktorá zakrýva pohľad na hrad aj vežu korunovačného kostola, aspoň z Petržalky, arogantne ukazuje že si to oni môžu dovoliť, kto je viac !? Poďme, pre lepšie pochopenie do Prahy -  na Hradčanoch doslova súťaží kráľovsky palác svetskej moci so sv. Vítom moci duchovnej. Ale, nie je to najvyššie miesto horizontu, tým je Petřín so svojim hoci malým ale najvyšším kostolom sv. Vavřince. (vtipne vedľa je dodatočne postavená rozhľadňa, že moderné je predsa len vyššie). Alebo do Viedne, kde sebavedomé meštianstvo postavilo neogotickú radnicu Rathaus presne oproti cisárskemu Hoffburgu, aby si František Jozef nemyslel, že je viac. ! Vždy sa nad tým zabávam.

Nálezy na hradnom kopci majú pre nás nesmierny symbolický význam, legitimizujú Bratislavu ako hlavne mesto - resp.  aspoň ako sídlo vládcu (aj keď nevieme asi akému územiu vládol) o 800 rokov dlhšie, ako sme si doteraz mysleli. Je to aj také podpichnutie voči Budapešti s ich Aqincom (inak tiež pôvodne keltské mesto kmeňa Eraviskov) alebo Vindobone Viedne, zase povodne keltská osada, neskôr rímsky tábor, že my sme tu rovnako dlho. Nemyslite si, že mesta a hlavne mesta takto spolu nesúťažia. Čo by inde za to politici a ich propaganda za to dali, ukázať že toto je hlavne ci aspoň sídelné mesto o 800 rokov dlhšie. Veď socha Svätopluka na vzpínajúcom sa koňovi, postavená pred hradom je presne o tomto, zhmotnenie preambuly ústavy odvolávajúcej sa na svätoplukovskú tradíciu.  (teraz neriešim, či sa mi socha páči, či nepáči). A to sme dopadli ešte dobre, veď si len spomeňte na sedem obrovských koní a jazdcov na budapeštianskom Hősök tere postavených k miléniovým oslavám, presne ku dôvodu si legitimovať vládu aj takto sochársko-symbolicky.

U nás vládnuce politické elity vlastne rezignovali na svoju symbolickú legitimizáciu, keďže na  najvýznamnejšom mieste hlavného mesta postavia garáže. Pre nezaujatého pozorovateľa by z toho vyšlo, že v našom meste a krajine vládnu autá, keďže sa pre ich pohodlie a sucho a teplo stavajú garáže na hradnom kopci, hneď vedľa sídla kráľovskej a potom zákonodarnej moci. Chápal by som, keby tam stavali nejakú budovu symbolizujúcu štátnu moc. Poviem príklad, v Moskve uprostred Kremľa postavili komunisti Zjazdový palác. Úžasná symbolika. Strašná stavba, ale chápal som presne o čo im išlo. Nevnímam preto  návrh archeoparku (či iný spôsob prezentácie nálezov) ako len turistickú atrakciu , ono toho až tak veľa v porovnaní s celými zachovanými antickými mestami nie je. Vnímam však ich symboliku, tak dôležitú pre sebavedomie Slovenska aj hlavného mesta, ktoré majú ledva 22 rokov nového štátu, že je to 2000 ročná história (iste - občas prerušená) nie dedinky či drevenej osady, ale sídelného bodu, akropoly, mesta kde sa razili mince (tiež symbol vlády, veď prečo mnoho najmä veľkých krajín nemalo nadšenie z Eura -. naopak všimnite si, s akou ľahkosťou sme sa na Slovensku zbavili nasej koruny), kde bolo tak veľké keltské mestom, že až stredoveké mesto koncom 13.storocia prekrylo jeho hranice. Mrzí ma, že  naše politické aj pamiatkarské elity toto nevnímajú.

Rozmýšľal som nad príbehom miesta a mesta. Toto je nie len príbeh,  ale doslova mestská  a štátna symbolika, legitimita hlavného  mesta (sídelného mesta) už pred 2 tisíc rokmi. Dejiny mnohých krajín, keďže často nemajú reálne dejiny, sa často stavajú z mýtov, ktoré sa povyšujú na reálnu históriu. Tu nemusíme vymýšľať  tri Svätoplukove prúty, ale mame reálnu históriu, na ktorú by sme naozaj nemali rezignovať - nie to ešte v prospech garáží.

Ernest Huska, Petržalský okrášľovací spolok

článok mlžete podporiť klinutím na :

http://ernesthuska.blog.sme.sk/c/376068/co-je-vyssie-hrad-ci-garaze.html?ref=tit