Chlapec, ktorý musel zomrieť v Petržalke

Socializmus nebol len  štátnym zradením, kde mala „moc vláda ľudu“ a kde rožky stáli pár halierov a mlieko 2 koruny, kde ste dostali štátny byt a istoty. Bol to systém moci, ktorý chcel o vás vedieť všetko a ak ste mali iný názor, beda vám.

Prinášame príbeh chlapca, ktorý našiel svoju smrť v kukuričnom poli v Bratislavskej Petržalke. Jeho príbeh nebol úplne typický. Zomrel hroznou smrťou z jediného dôvodu, túžil sa dostať na slobodu. Po rokoch mlčania bude 9.augusta o 11.00 hod pri bývalej  štátnej hranici s Rakúskom v úseku Kopčianska- železničné priecestie smer Kittsee odhalená pamätná tabuľa pripomínajúca hroznú smrť mladého muža. Akciu pripravil Ústav pamäti národa v spolupráci s Bratislavským samosprávnym krajom.

„Pre dnešných mladých ľudí je to asi nepochopiteľné,“ hovorí Iveta Plšeková, viceprimátorka Bratislavy a pokračuje, „ V tej dobe ste svoj odlišný názor museli skrývať. Ak ste chceli vycestovať potrebovali ste súhlas štátnych a straníckych  orgánov. No ak ste sa niekomu nepáčili, alebo bolo o vás známe, že máte niekoho z rodiny na západe, nikam ste vycestovať nemohli. Preto sa niektorí ľudia  pokúsili prekročiť hranice ilegálne. Taký bol aj príbeh chlapca, ktorý zomrel v Petržalke.“

Hneď po nastolení komunistickej vlády v Československu sa začali na hraniciach s Rakúskom a so západným Nemeckom s budovaním drôtenej zátarasy. Pozostávali z troch radov. Pre mnohých sa stal osudným ten stredný, v ktorom bolo „napustených“ 2- a 4-tisíc voltov. Pohraničná stráž využívala aj mínové polia, strelné zbrane a psy. 

Hartmut Tautz

8.august 1986. Okolo  22.15 hod narušil niekto signálnu stenu pred hranicou v bratislavskej Petržalke. Bol to len 18-ročný Hartmut Tautz z komunistickej NDR. Pochádzal z usporiadanej rodiny. Jeho otec bol zubár a miloval operu. Aj syn zdedil po otcovi hudobné nadanie, no nebolo mu umožnené študovať hudbu. Dôvod bol jediný, mal príbuzných v Západnom Nemecku. Krátko na to otec zomrel na infarkt a mladý Hartmunt sa rozhodol. Matke povedal, že ide na výlet do Leningradu ( dnešný Petrohrad), kam odišla celá jeho trieda po maturite na školský výlet. No on odcestoval do Bratislavy. Ubytoval sa v internáte Družba, kde zotrval niekoľko dní kým uskutočnil svoj zúfalý čin.

Nevedel, netušil, že na hranici platil rozkaz náčelníka Pohraničnej stráže Antona Nemca o drastickom systéme psích svoriek. Za železničnou traťou prestrihol kliešťami plot s pomocnou signalizáciou, vošiel do kukuričného poľa, za ktorým bola cesta a starostlivo udržiavaný pás zeme, na ktorom bolo vidno každú stopu topánky. Dostal sa až k ďalšiemu plotu, prestrihol ho, ale to už zalarmovalo pohraničnú hliadku. Vojaci  Oldřich Kovář a Ivan Hirner mali so sebou špeciálne vycvičených psov. Podľa Ľ.Morbachera (pracovník Ústavu pamäti národa) išlo o  „svorku samostatne útočiacich psov“. Volali sa Robby a Rišo. Tautz stihol ujsť cez pole asi 250 metrov, keď ho psy dostihli a dotrhali.

Chýbalo len  22 metrov od slobody. No miesto toho sa ozvali žalostné výkriky: „Hilfe, hilfe.“ Krvilační psi Roby a Rišo, vycvičení za jediným účelom, zlikvidovali nepriateľa štátu. Vojaci našli zohaveného a oskalpovaného muža, ktorý žil, no stonal od bolesti. Ak by mu lekári pomohli, zrejme by prežil. V tú noc však Hartmut zomrel.

Ústav pamäti národa zverejnil zápis Kovářa z roku 1986, kde o veci uviedol do zápisu nasledovné: „Muž mal viac zranení – pohryzenie od psov. Mal stiahnutú kožu s vlasmi na zátylku, mal zranenia i v tvárovej časti – na spánku, z čoho mu tiekla krv, ďalej mal zranenie v stehennej časti nohy, ale nepamätá si ktorej. Oblečené mal riflové nohavice do dĺžky asi polovice stehien. Videl som, že na zemi sa potom obrátil na chrbát a niečo nezrozumiteľne rozprával, bol bezvládny. Spýtal som sa ho, či nemá spoločníka, ale iba od bolesti stonal. Jedného psa som uviazal na vodítko a veliteľ hliadky robil s druhým psom prieskum blízkeho okolia.“

Európsky komisár pre kultúru Tibor Navracsics ešte v roku 2015 v Bruseli na námestí pred europarlamentom odhalil umelecké dielo skupiny Pode Bal, ktorá smrť Tautza znázorňuje.

Dielo má názov Rekonštrukcia ako tragédia a fraška a jeho podtitul je: Roztrhanie narušiteľa štátnej hranice, občana východného Nemecka Hartmuta Tautza, zatiaľ čo sa na to pohraničníci Ivan Hirner a Oldřich Kovář pozerajú. Prizerajú sa aj zvieratká, ktoré majú napríklad tvár Karla Marxa alebo Vladimira Putina.

Platforma európskej pamäti a svedomia, ktorá zastrešuje 48 inštitúcií zaoberajúcich sa pamäťou národa, zároveň vyzvala štáty vrátane Slovenska, aby potrestali doteraz žijúcich páchateľov komunizmu. Zverejnila aj mená žijúcich komunistických funkcionárov, ktorí sú podľa nej za zločiny zodpovední. Nič také sa však na Slovensku doteraz neudialo.

Podobné články

Komentáre