Bitka pri Mogyoróde a prečo ostala Šalamúnovi Bratislava

Dnes si pripomíname udalosť z roku 1074. Čo sa oného dňa stalo? V bitke pri Mogyoróde boli porazené vojská uhorského kráľa Šalamúna. Uhorským kráľom sa fakticky stal jeden z víťazov, knieža Gejza.

Šalamún aj Gejza začali proti sebe zhromažďovať vojsko. Po dlhších rokovaniach sa im podarilo dohodnúť si schôdzku na ostrove uprostred Dunaja neďaleko Ostrihomu, kde sa zmierili a vymenili si ručiteľov prímeria. V novembri 1073 uzavreli prímerie, ktoré malo trvať do apríla 1074, čo využil Šalamúnovi na získanie vojenskej pomoci z Nemecka. Koncom februára 1074 Šalamún zaútočil na Gejzu, ktorý sa zdržiaval v Biharsku. 26. februára 1074 sa pri Kemeji Šalamún postavil do cesty Gejzovi, ktorý chcel spolu s biharským vojskom ustúpiť na Moravu, kde sa zdržiaval jeho brat Ladislav, a v následnej bitke ho porazil, aj vďaka zrade časti biharských oddielov. Gejza so zvyškom biharských oddielov ustúpil, prekročil Tisu a smeroval do Nitrianska. Šalamún prenasledoval Gejzu, ktorý sa pri Vacove spojil s nitrianskymi oddielmi, ktoré priviedol Ladislav a moravskými oddielmi olomouckého kniežaťa Ota. 14. marca 1074 sa obidve vojská stretli v bitke pri Mogyoróde, v ktorej bol Šalamún porazený.

Po prehratej bitke sa Šalamún stiahol do hradov Mošon a Bratislava, ktoré ostali v jeho rukách a kde očakával pomoc od Henricha IV. Gejza sa stal uhorským kráľom a Ladislav nitrianskym kniežaťom. Šalamúnovi ostali iba komitáty Mošon, Šopron a Bratislava. Šalamún dokonca uznal lénnu zvrchovanosť nemeckého kráľa. Jeho situácia sa nezmenila ani po augustovej výprave Henricha IV. do Uhorska, ktorí síce dobyli Nitru a prenikli až ku Vacovu, ale nakoniec na radu svojho hlavného radcu, aquilejského patriarchu, údajne podplateného Gejzom, sa Henrich IV.stiahol späť do Nemecka. Šalamún ostal opustený v Bratislave, odkiaľ sa ho snažil vypudiť Ladislav.

Gejzovu korunováciu za kráľa neuznával ani pápež, ani nemecký kráľ, ktorí stále považovali za uhorského kráľa Šalamúna. Preto koncom roku 1076 začali rokovania medzi Šalamúnom a Gejzom o uzavretí mieru. Gejza bol dokonca odhodlaný vrátiť kráľovstvo Šalamúnovi a sám si ponechať len tretinu krajiny. Tieto rokovania prerušila 25. apríla 1077 Gejzova smrť.

Začiatkom roka 1079 dobyl kráľ Ladislav I. od Šalamúna hrad Mošon. Neúspešne sa následne skončila ďalšia výprava Henricha IV. do Uhorska na jar 1079. Roku 1080 uzavrel Ladislav so Šalamúnom mier. Šalamúnovi ostala len Bratislava, pretože Ladislav nechcel pristúpiť na rozdelenie kráľovstva. Nespokojný Šalamún pripravoval sprisahanie, ktoré bolo odhalené. Ladislav ho preto väznil dva roky na Vyšehrade. Pri príležitosti svätorečenia kráľa Štefana I. v roku 1083 bol Šalamún prepustený. Ihneď sa odobral do Rezna, aby požiadal manželku Juditu o zmierenie. Po jej odmietnutí sa odobral cez Poľsko, Halič a Moldavsko k Pečenehom. Pečenežskému chánovi prisľúbil za pomoc proti Ladislavovi Sedmohradsko. Útok Pečenehov a Šalamúna však Ladislav v roku 1085 odvrátil. Roku 1087 sa Šalamún zúčastnil výpravy Pečenehov proti Byzancii, počas ktorej prišiel o život.

Podobné články

Komentáre