Beethovenova tajná láska či priekopníčka vzdelávania z Bratislavy ?

Bola to úžasná žena, priekopníčka nových myšlienok a tajná láska jedného z najslávnejších hudobníkov sveta. Mária Terézia Brunšviková  sa narodila 27.júla 1774 v Bratislave.  Bola grófkou, príslušníčkou šľachtického rodu. V mladosti sa venovala hudbe a literatúre. No o pár rokov neskôr v dospelosti,  sa stala priekopníčkou v úplne inej oblasti.

Stala sa  priekopníčkou vo výchove detí v predškolskom veku.  Je zakladateľkou prvej detskej opatrovne v rakúskej monarchii. Jej pričinením vznikla 1829 prvá detská opatrovňa na území Slovenska v Banskej Bystrici. Jej zásluhou vznikali detské opatrovne aj na iných miestach monarchie, zakladala a propagovala ženské dobročinné spolky. Príležitostne sa zdržiavala v Dolnej Krupej, ktorú niekoľkokrát na začiatku 19. storočia navštívil aj hudobný skladateľ L. van Beethoven, ktorý jej roku 1809 venoval Sonátu Fis dur op. 78 pre klavír.

S Beethovenom sa zoznámila zrejme v roku 1799 vo Viedni a hovorí sa, že bola jeho tajnou láskou označovanou ako „nesmrteľná milá“. Ten vstúpil do rodiny Brunšvikovcov na žiadosť vdovy. Beethovena s Brunšvikovcami viazali naozaj silné priateľské vzťahy, svedčia o tom viaceré archívne dokumenty, listy, Teréziin denník, ako aj pamäte, ktoré spísala na sklonku života. „Vtedy sme uzavreli s Beethovenom hlboké a srdečné priateľstvo, ktoré trvalo až do konca jeho života,“ zapísala si k ich stretnutiu v spomienkach Polstoročie môjho života. Meno adresátky v zachovaných ľúbostných listoch od Beethovena nepoznáme. Skladateľovi životopisci sa zhodujú v tom, že svoje hudobné diela s obľubou venoval dámam, ktoré sa ocitli v jeho blízkosti. Napríklad Sonátu mesačného svitu skomponoval počas návštevy Dolnej Krupej pre Teréziinu sesternicu Giullietu Guicciardiovú. Isté je, že Terézia Brunšviková zostala jeho vernou priateľkou až do konca života. Vraví sa, že jej príbuzní bránili naplneniu ich lásky pre hudobníkov neurodzený pôvod. Terézia však vzdorovito odmietala nápadníkov a nikdy sa už po smrti manžela druhý krát nevydala. Keď L. v. Beethoven zomrel, našli v zásuvke jeho stola dnes jediný jej známy portrét z mladosti s textom: „Mimoriadnemu géniovi – veľkému umelcovi – dobrému človeku od T. B.“

Bola zakladateľkou prvej dievčenskej priemyselnej školy v Uhorsku, propagátorkou polytechnickej výchovy žien. Rozvinula zásady, obsah a metódy predškolskej výchovy škótskeho pedagóga S. Wilderspina. Vydala výzvu, informačné letáky, plagáty a stanovy spolkov propagujúcich zakladanie materských škôl. V 20. stor. vyšli ďalšie práce čerpajúce z jej pozostalosti

Začiatkom 19. storočia ovdovela a žila v Budapešti a vo Viedni. Istý čas strávila v Rusku i na Morave. Na cestách po Švajčiarsku sa zoznámila s Jánom Henrichom Pestalozzim a pod jeho vplyvom sa začala venovať výchove chudobných detí predškolského veku. Neskôr sa oboznámila s výchovným systémom škótskeho pedagóga Samuela Wilderspina.

Podnety pre založenie detských opatrovní získala osobnou návštevou detských inštitúcií rôzneho druhu v niektorých krajinách Európy. Hoci obsah výchovy a vzdelávania sa v nich spočiatku preberal zo zahraničia, v banskobystrickej a trnavskej detskej opatrovni vznikol i keď nie originálny, ale predsa len svojský systém výchovy a vzdelávania. Z neho sa vytvoril program predškolskej výchovy, ktorý sa stal vzorom pre výchovu a vzdelávanie detí v ďalších detských opatrovniach na Slovensku i v Európe. Vzdelávanie detí bolo prispôsobené ich vývinu. Dokonca sa slovo vyučovanie nahrádzalo výrazom zabávanie.

Cieľom opatrovní nebolo poskytnutie izolovaného azylu pre deti bez prostriedkov, ale výchova a pozdvihovanie ducha a kultúrnej úrovne týchto detí. Grófku varovali, že ju preto bude vrchnosť a vládnuce vrstvy podozrievať zo spoločensko-revolučných snáh, ale Mária Terézia Brunšviková odhodlane dvíhala osvetu v oblasti predškolskej pedagogiky.

O samotnom vzdelávaní detí si môžeme urobiť obraz podľa predmetov. Boli nimi napríklad hláskovanie, náuka o formách a tvaroch, biblické dejiny, prírodopis, technológia či náuka o remeslách. Na skrátenie dlhej chvíle sa odporúčalo navíjanie priadze, navliekanie korálikov a prírodnín, šitie a pletenie. Deti tiež kreslili do piesku a na bridlicové tabuľky, chodili aj na prechádzky do prírody a podporovali sa v cvičení obratnosti (hádzanie, skákanie, behanie). Po príchode do zariadenia sa primerane veku zúčastňovali  upratovania priestorov, pričom sa zdôrazňovala ich ochrana pred prievanom, prezliekali sa do jednotného oblečenia a dbalo sa aj na hygienu (umývanie rúk a tváre).

Mária Terézia Brunšviková zomrela 17. septembra 1861 v Budapešti ako 86 ročná.

Podobné články

Komentáre