Ako sme oslavovali 1.máj v sprievodoch

Sviatok práce, alebo 1. máj sa oslavuje od roku 1890. Uznesenie o oslavách prijal ustanovujúci kongres II. internacionály v roku 1889 v Paríži na pamäť všeobecného štrajku a masových demonštrácií chicagských robotníkov, ktoré sa konali v roku 1886 za 8 - hodinový pracovný čas. Po vzniku ČSR bol od roku 1919 1. máj vyhlásený za štátny sviatok. Prvomájové oslavy sa niesli v duchu boja proti nezamestnanosti a zhoršovaniu postavenia pracujúcich.

Komunistický režim urobil  z prvomájových sprievodov  oslavu úspechov socialistického hospodárenia,  ale aj demonštráciu sily a odhodlania brániť socializmus, ktorý údajne vložil vládu do rúk pracujúceho ľudu.

Prvomájové sprievody, výzdoba budov a program nesmeli chýbať rok čo rok. Socialistickí aranžéri sa predháňali, kto urobí najveľkolepejšiu  výzdobu na tribúne, najvýstižnejšie transparenty a úžasné bojové heslá. Kreativita bola ale cenzurovaná a tak každý rok sa opakovali tie isté schválené scenáre. Davy v sprievode, záplava mávatok a vlajočiek, ktorými pochodujúce zástupy pozdravovali papalášov na tribúnach.

Ešte že deťom to bolo jedno. Tešili sa každý rok a aj preto, že príprava na sprievod a výzdobu školy trvala niekoľko dní, takže sa nemuselo učiť. Deti na jednotlivých zhromaždiskách behali z miesta na miesto a snažili sa ukoristiť najkrajšie mávatko. Nácviky sprievodu, kričanie hesiel, rozhodnutie kto bude niesť transparenty, to všetko zaberalo množstvo času.

Pokračoval jednotný nácvik hesiel, ktoré pochodujúci kričali keď prechádzali popred tribúnami. Tam zneli pokriky ako „Nech žije KSČ“ , „So Sovietskym zväzom na večné časy“ , „Stop imperializmu“ , „Prácou za lepší život v socialistickej vlasti,“. Hesiel bolo od výmyslu sveta.

Každý podnik, škola, organizácia či športový klub musel zabezpečiť najvyššiu účasť a robili sa zoznamy priamo na mieste. Súťažilo sa, kto bude mať väčšie percento účasti. Paradoxom bolo, keď športový klub, ktorý chcel pozdraviť členov KSČ na 1.mája oblečený v dresoch, musel žiadať školu, aby uvoľnila žiaka. Tá sa ho však nechcela vzdať, lebo tak ako iní potrebovala mať najväčšiu účasť.

Nechýbali ani stánky s občerstvením, najmä slávnymi párkami. Teplé pivo a studené párky, to bolo obľúbené heslo účastníkov sprievodov. Ale zábava bola, najmä popoludní, kedy vystupovali folklórne skupiny, ľudoví rozprávači, herci a divadlá.

Fotogaléria

Podobné články

Komentáre