Dnes je: streda 08.04.2020 | Sviatok má: | Zajtra má sviatok: kontakt@petrzalcan.sk
head
Dnes je Svetový deň zdravia

Ako sa poučiť zo španielskej chrípky pre dnešnú pandémiu

Svet dnes zamestnáva svetová pandémia koronavírusom. No pandémie tu boli vždy. Ja sa dnes pozriem na tú, ktorá zasiahla svet na konci 1.svetovej vojny a my ju poznáme ako „španielsku chrípku“.

 

Je to veľmi poučné čítanie, lebo mnohé veci sa vám budú zdať neuveriteľne podobné ako situácia dnes. Nie len počiatočné podceňovanie choroby, ale aj dezinformačné správy, ktoré existovali už vtedy, v čase bez TV, internetu a sociálnych sietí. No zaujímavá je aj odpoveď na otázku, ako sa epidémia zastavila. Ako dlho trvala pandémia? V tejto súvislosti spomeniem vyhlásenie Angely Merkelovej, ktorá vyhlásila, že v Nemecku sa môže koronavírusom nakaziť až 70% Nemcov. Prehnané? Odpoveď nájdeme v prekonanej pandémii chrípky.

Kto vie, ako by dopadla dnešná pandémia bez rýchlych globálnych informácií a prijímania vážnych epidemiologických opatrení. Ale názor si urobte sami.

Bola to Veľká vojna a zomrelo v nej asi 10 miliónov vojakov, 5-7miliónov civilistov, stovky tisíc ľudí ostali mrzákmi. Svet hladoval, polia nemal kto obrábať. Ľudia boli po 4 rokoch vojny „vyšťavení, unavení a aj deprimovaní“ čo neprispievalo k ich dobrému zdraviu. Neboli lieky, dezinfekcia. A potom prišla epidémia. Zabijak silnejší než vojna. Zomrelo asi 50 miliónov ľudí.

Presný pôvod tejto smrteľnej nákazy zostáva stále nejasný, presný nie je celkom ani počet obetí. Odhady z 20tych rokov minulého storočia hovorili najprv o  21 miliónoch ľudí,  v 90tych rokoch to bolo odhalených až 39 miliónov a neskôr až 49 miliónov obetí.

Španielska chrípka bola skutočne  „matkou všetkých pandémií“. Vyžiadala si viac mŕtvych ako najväčšia morová epidémia v rokoch 1347 – 1351. V tej dobe zomrelo cca 34 miliónov ľudí, čo bola tretina  vtedajšej európskej populácie. Veľká časť krajín ostala ľudoprázdna.

Čína, alebo USA? Kde sa vyskytol pacient nula? Dodnes nie je úplne jasné.

Vojna sa blížila k svojmu koncu. 4. marca 1918 prišiel kuchár Albert Gitchell na vojenskej základni Camp Fuston v americkom štáte Kansas, l na ošetrovňu, lebo ochorel. Bolelo ho hrdlo, mal vysokú teplotu a bolesť hlavy i celého tela.

O pár hodín na základni ochoreli stovky vojakov. Bolo ich tak veľa, že ako lazaret slúžil hangár. 38 brancov čoskoro zomrelo a 1 100 bolo ťažko chorých. Zo základne sa vírus rozšíril do mesta, kde napadol školákov a ďalších obyvateľov. Mestá, kde zaviedli prísne opatrenia, vrátane karantény, bol počet mŕtvych omnoho menší než v mestách a štátoch USA, kde neprijali opatrenia žiadne či veľmi vágne. Na následky chrípky zomrel aj dedko dnešného amerického prezidenta D.Trumpa.

Poučenie prvé! Karanténa je najlepším opatrením.

 

Vojak Gitchell prežil a stal sa pacientom nula, lebo bol prvý zaregistrovaný pacient na chrípku. Boli USA ale krajinou pôvodu chrípkovej epidémie?

Podľa inej teórie je však oveľa pravdepodobnejšie, že španielska chrípka pochádza z Číny, kde zrejme zmutovaný vírus prešiel z hydiny alebo prasiat na človeka. Už rok predtým tam zaznamenali veľkú vlnu ochorenia s podobnými symptómami a mnohými úmrtiami.

Ako sa mohol vírus dostať z Číny do USA? Britská armáda nasadila 100-tisíc čínskych mužov do vojny. Neboli priamo na fronte, ale pracovali na zákopoch vo Francúzsku. Do Európy však putovali cez tábory v USA, takže smrteľný vírus mohli zavliecť i na základňu do Kansasu! Až potom do Európy.

apríli 1918  sa objavila vo Francúzsku a v máji ochorelo približne 10-tisíc britských námorníkov. V júli  „preskočila“ i na druhú stranu frontu, keď nemeckému veleniu prekazila veľkú ofenzívu na Marne.

 

Neboli prijímané žiadne opatrenia! Bojujúce strany prvé prejavy vírusu ignorovali  aby zabránili panike, ani o nej neinformovali, Španielsko ako neutrálny štát stojaci mimo konfliktu podobnú cenzúru nemalo.

 

Keď chrípka zachvátila Španielsko a  ochorel aj španielsky kráľ Alfonz XIII., domáce noviny a časopisy o nej často písali a tieto správy preberali aj novinári v zahraničí. Vznikol dojem, že choroba pochádza zo Španielska a tak jej prischlo nepravé označenie „španielska chrípka“.

Prvá vlna nákazy na jar 1918 nepôsobila ešte veľmi alarmujúco. Ochorenie malo síce veľmi ťažký priebeh, ale väčšina pacientov sa už po pár dňoch uzdravila, podobne ako to býva pri bežnej chrípke. Tak sa stalo, že velenie americkej i britskej armády problém podcenilo.

Niekedy v auguste toho roku vírus zmutoval a na jeseň udrel plnou silou. Úmrtnosť  bola nesmierne vysoká a čo bolo obrovským prekvapením, na rozdiel od bežnej chrípky sa obeťami nestávali predovšetkým deti či starší ľudia, ale populácia vo veku 15 až 40 rokov.

Poučenie druhé!!!!!! Podcenenie sa nevypláca.

 

Viete čo je zaujímavé? Organizmus v prvej fáze choroby vôbec nereagoval, lebo vírus potlačil imunitný systém infikovaného. Keď sa organizmus zmobilizoval, reakcia bola silná a vznikal silný zápal pľúc. Veľmi podobné je to teraz pri koronavírusovej infekcii.  Pri španielskej chrípke mali pacienti problém s dýchaním a doslova sa udusili. Veľmi podobné aj dnes. Pre nedostatok kyslíka sa im preto aj pokožka sfarbovala do modro-čierna. Pacienti sú dnes na prístrojoch, takže tento stav nenastáva.

Na vírusovú infekciu nasadla baktéria  spôsobujúca zápal pľúc-  Haemophilus influenzae alebo Pfeifferov bacil, nazvaný podľa svojho objaviteľa. Táto baktéria spôsobuje nielen zápal pľúc, ale aj zápal očných spojoviek či mozgových blán. Dnes sa predchádza vzniku takéhoto ochorenia očkovaním, najmä u ľudí, ktorí sú viac ohrození, napríklad u seniorov. Áno, ide dnes o očkovanie proti hemofilom a  pneumokokom a pacienti sa stále nedávajú dostatočne očkovať!

Svet bol voči španielskej chrípke bezmocný. Veď sa vôbec nevedelo, že to spôsobuje vírus. To sa zistilo až v roku  1933. Dovtedy boli presvedčení, že túto epidémiu rozširujú baktérie ( mor, cholera, TBC).

Konšpirácie boli v roku 1918. Vznikla napríklad fáma, že  za epidémiou stojí cisárske Nemecko, ktorého agenti otrávili vzduch v divadlách alebo na iných miestach, kde sa zhromažďuje veľké množstvo ľudí.

Okrem už spomenutej biedy po vojne, neznalosti pôvodcu, podcenenia karanténnych opatrení, bol aj nedostatok lekárov a zdravotníkov!

Opäť podobnosť so súčasnosťou. Bol problém s ubytovaním. Lazarety boli preplnené,  v halách ležali chorí vedľa mŕtvych. Chorí hladovali. Chýbali nie len zdravotníci, ale aj hrobári.

Na jar 1919 udrela tretia vlna pandémie. Skončila až v roku 1920.

Poučenie tretie! Koronavirusová pandémie nemusí tak skoro skončiť. V lete môže vypuknúť druhá vlna.

 

Choroba zasiahla celý svet. Najhoršie dopadla India, ktorá síce bola kolóniou slávneho britského impéria, ale obyvateľstvo tam žilo biedne. Chrípke tam podľahlo až 20 miliónov ľudí. Obrovské straty zaznamenala i Čína.

V USA zomrelo cca 775-tisíc ľudí, v Nemecku takmer 430-tisíc, v Británii vyše 110-tisíc, vo Francúzsku asi 100-tisíc, v Taliansku pol milióna a v Poľsku asi 200– až 300 obyvateľov. Zomierali ľudia aj v Austrálii a na Novom Zélande. Výskum tento pandémie pokračoval až do roku 2010. Zistilo sa, že zomierali ľudia j v Tichomorí či Inuiti v Kanade.

Pýtate sa, ako to bolo u nás? Asi desiatky tisíc obetí. Nevieme to presne. Monarchia sa totiž rúcala a nový štát nemal schopnosť toto zaznamenávať.

Posledné číslo. Celkovo na španielsku chrípku ochorelo asi 500 miliónov ľudí na svete.

Poučenie posledné! História nás môže veľa naučiť. Nevymýšľajme koleso. Len sa poučme z minulosti!



Autor: Petrzalcan | 12.03.2020 | zobrazené: 4054 x |


Podobné články

• Pripomíname si oslobodenie Petržalky (04.04.2020)
• Tragický osud väzňov v Engerau (30.03.2020)
• Fenomenálny vedec z Prešporka (26.03.2020)
• Narodil sa v Prešporku (02.03.2020)
• Messerschmidt prežil plodné obdobie v Prešporku (07.02.2020)

Komentáre

FOTOGALÉRIA

Detský svet Central park Petržalka

ANKETA

Dodržiavate karanténne opatrenia?

Áno, samozrejme, som doma
(29)

Áno, samozrejme, ale musím chodiť aj do práce
(11)

Nie, nedodržiavam
(16)


spolu 56 hlasov
/