Ako na developerov?

Bratislava aj Petržalka potrebujú rozvoj. Ten však musí byť v súlade s potrebami obyvateľov, dopravnou obslužnosťou a charakterom územia. Developeri môžu byť cenným partnerom mesta a jeho obyvateľov, ak postupujú v súlade s verejným záujmom. Exemplárnym príkladom keď magistrát robil presný naopak –v prospech developerov, v neprospech verejného záujmu je kauza Kráľová hora.

Kauza Kráľová hora

Kráľová hora je lúka nad Karlovou Vsou  kde firma blízka JaT plánovala výstavbu, proti ktorej sa zdvihla vlna verejného odporu. Samospráva má celé spektrum nástrojov, ako vo verejnom záujme výstavbe zabrániť. Napríklad obmedziť dopravu, či vyhlásiť obstaranie územného plánu zóny. To je to dôvod, pre ktorý sa môže vyhlásiť stavebná uzávera. A následne zmeniť mestský Územný plán z výstavby v danej lokalite na zeleň. Developer by tak na pozemkoch stavať nemohol.

Nestalo sa tak. Naopak -  v Zmenách územného plánu č.2 sa zmäkčili regulatívy, čím sa výstavba ešte uľahčila. Prijatým riešením sa stala zámena za niekoľkonásobne lukratívnejšie pozemky v iných mestských častiach, najmä Petržalke. Toto riešenie prináša absurdný výsledok, keď dôsledkom odporu verejnosti proti aktivitám developera - je  jeho niekoľkonásobný zisk.

Pre Petržalku má celá táto kauza ešte absurdnejšiu dohru. Magistrát „zrazu“ zistil, že v prospech firmy v júli zamenil aj pozemky, ktoré potrebuje pre budovanie Nosného systému MHD.  Časť z nich sa tak v septembri rozhodlo zameniť znova. Zamení sa však väčšia plocha, s tým že firma blízka JaT „uhradí rozdiel“ - 88 Eur za meter, čo je násobne nižšia cena, ako trhová v tej lokalite. Aj takto magistrát pracuje v prospech developerov, na úkor verejného záujmu.

Môže developer samosprávu žalovať?

Mesto nakoniec na Kráľovej hore urobilo to, čo malo na začiatku – už na vlastných pozemkoch zmenilo územný plán. Argumentom, prečo mesto nechcelo zmeniť Územný plán hneď, bola hrozba žalobou o náhradu škody zo strany developera. Už na prvý pohľad je táto logika absurdná – samospráva zmeniť v Územnom pláne zeleň na výstavbu môže, naopak však nie? Pozrime sa však na právne stanoviská ktoré zastupiteľstvu predložil primátor.

Analýza zástupkyne petičného výboru stručne skonštatovala, že na vyvodenie zodpovednosti za škodu by muselo nastať porušenie zákona. Obec vykonávajúca svoju zákonnú pôsobnosť v oblasti územného plánovania tým zákon neporuší a teda akákoľvek žaloba o náhradu škody je právne irelevantná. Analýza právnikov mesta však pred žalobou varuje, hlavný argument opiera o konkrétne rozhodnutie Ústavného súdu, kde ten skutočne vyhovel nároku sťažovateľa v podobnej veci.

Zaujímavé to začína byť, keď si spomínané rozhodnutie súdu  skutočne nájdete a preštudujete. Hneď na začiatku stanoviska totiž Ústavný súd konštatuje, že v spomínanom prípade o ktorom rozhodoval „neboli splnené zákonné podmienky... a náležitosti ustanovené zákonom o územnom plánovaní a stavebnom konaní.“  Teda presne to, čo ako podmienku pre úspešnú žalobu o náhradu škody uviedla právnička petičného výboru. Ak by mesto zákonne zmenilo Územný plán, žiadna žaloba by nehrozila!  Mestské zastupiteľstvo tak bolo zámerne zmanipulované. Ak by primátor predložil poslancom pravdivú právnu analýzu, pozemky v Petržalke by stále mohli byť vo vlastníctve mesta.

Toto je exemplárny príklad, ako politici namiesto využitia štandardných a zákonných možností, ktoré majú hrajú v prospech developerov –proti verejnému záujmu. Územné plánovanie je základným nástrojom samosprávy na reguláciu územia, stačí len aby politici tieto nástroje aj využívali. Vždy sa však hľadá riešenie, „prečo to nejde“ a ako uspokojiť developera. Nie "ako by to išlo."

Martin Kugla,

kandidát na poslanca miestneho a mestského zastupiteľstva

za Petržalku

Ak sa vám páči podporte článok na vybrali.sme.
http://vybrali.sme.sk/c/Ako-na-developerov/

Podobné články

Komentáre