Prešporská korunovácia Karola III.

22.mája 1712 sa konala v Prešporku korunovácia uhorského kráľa.  Poznáme ho ako posledného mužského potomka habsburského rodu, po ňom už nasledovala len jeho dcéra a potom potomkovia habsbursko-lotrinského rodu.

Dnes hovoríme o Karolovi VI., ale na uhorskom tróne to bol Karol III. Ale poznáme ho aj ako otca Márie Terézie.

Detstvo i ranú mladosť prežil na viedenskom dvore svojho otca Leopolda I. Po smrti posledného španielskeho Habsburga, kráľa Karola II., sa mal stať jeho nástupcom. Ako protikandidát však vystúpil Filip z Anjou, vnuk francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV.

Arciknieža Karol bol v čase smrti svojho brata cisára a kráľa Jozefa I. v Španielsku, kde bojoval o kráľovský trón proti svojmu príbuznému Filipovi V. Do Viedne sa vrátil až v januári 1712.

Celá uhorská krajina bola v tom čase po nedávnom povstaní Františka II. Rákócziho rozvrátená a zbedačená. Karol sa po návrate poponáhľal, aby sa dal korunovať za kráľa Uhorska. Korunovačné klenoty, ktoré boli už deväť rokov pred Rákócziho povstalcami bezpečne uložené vo Viedni, previezli zase na Prešporský hrad.

Karol zvolal korunovačný snem, ktorý začal 3.apríla 1712 a ten zasadal celý mesiac, kým sa rozhodlo, že korunovácia sa uskutoční 22.mája 1712.

Pred korunováciou vydal Karol korunovačný diplom, ktorý obsahoval iba päť bodov. V jednom z nich sa zaviazal, že bude uhorskú korunu opatrovať len na uhorskej pôde pod dozorom a nikdy ju neodvezie do cudziny.

Panovník si neželal, aby ho pri príchode na korunováciu slávnostne vítali s vojskom. A tak na hraniciach postavili iba slávnostne ozdobený stan, v ktorom nastávajúceho kráľa privítal kalocsský biskup Imrich Csáky s vybranými magnátmi. Po privítaní zazneli fanfáry a z blízkeho hradu sem doľahla hrmenie čestnej salvy z hradných diel. Sprievod prekročil Dunaj po loďkovom moste a pobral sa okolo mestských hradieb k Michalskej bráne a odtiaľ na kráľovský hrad. Pri vstupe na územie mesta privítal kráľa uhorský palatín Pavel Esterházy.

Korunu a ostatné korunovačné klenoty priviezli z hradu do mesta deň pred korunováciou a uložili ich v sakristii. Pri hlavnej bráne chrámu mali stráž dvaja rakúski a štyria uhorskí šľachtici. Korunovačná slávnosť sa uskutočnila vo zvyčajnom poriadku, nebolo treba sa však stavov pýtať na súhlas voľby za kráľa. Karola III. korunoval prímas, ktorý nebol uhorského pôvodu. Bol to kardinál August Christian, knieža zo Saska. Po vykonaní obradov v dóme sv. Martina sa sprievod pobral do františkánskeho kostola.

Tam boli pripravení šľachtici, ktorí sa mali stať rytiermi Zlatej ostrohy. Po zvyčajnej prísahe, ktorá sa odohrala za hradbami mesta, pred nedávno založeným Kláštorom milosrdných bratov a po ceremoniáli na korunovačnom pahorku, nasledovala slávnostná hostina v arcibiskupskej rezidencii. Po korunovácii sa Karol III. vrátil na hrad cez novú slávnostnú bránu, ktorú postavili pri príležitosti jeho korunovácie. Keďže Karol III. bol aj rímskym cisárom, nová brána mala pripomínať antické triumfálne oblúky rímskych cisárov staroveku.

Podobné články

Komentáre