Dnes je Medzinárodný deň detskej knihy. A viete prečo? Lebo v tento deň, 2.apríla 1805 sa narodil Hans Christian Andersen. Najslávnejší spisovateľ detských kníh a rozprávok. Inak je známe, že navštívil Prešporok, čo bolo zaujímavé. Lebo Prešporok bol tak trocha v tieni Viedne, ktorú navštevovali cudzinci skôr ako naše dnes hlavné mesto.
Pýtate sa prečo? Lebo Prešporok bol istým spôsobom pre cudzincov zo západu niečo ako orientálna a nebezpečná krajina. Hans Christian navštívil naše mesto pri plavbe do Istanbulu po Dunaja. Spomienku na túto návštevu nájdete v podobe sochy na Hviezdoslavovom námestí.
Ale poďme k postave samotného spisovateľa a rozprávkara Hansa Christiana. Bol štíhly, skôr pôsobil chudorľavo svojou chudou tvárou i postavou, smutnými očami i melancholickým úsmevom. V škole sa mu vysmievali, lebo trpel dyslexiou.
Najdôležitejšie udalosti zo svojho života zachytil v knihe Rozprávka môjho života. Je to kniha, ktorá má viac ako 500 strán.
Dom, v ktorom sa narodil bola obývačka, spálňa i obuvnícka dielňa otca v jednom. „Z kuchynky si sa vydriapal po rebríku na povalu, kde sme mali v odkvape medzi naším a susedovie domom truhlicu s hlinou na pažítku a petržlen, celú mamičkinu záhradu, ešte dnes kvitne táto záhradka v mojej rozprávke Snehová kráľovná.“
V úvode knihy spomína Hans na rodičov. O otcovi uvádza, že sa ženil ako 22-ročný, matka bola od neho o 16 rokov staršia a mala aj 5-ročnú dcéru za slobodna. Matka s otcom si rozumeli veľmi málo. Otec bol nesmierne nadaný a mal veľmi rád svojho syna, ktorému vyrábal hračky, čítal mu rozprávky a kreslil obrázky. Je teda jasné, že do sveta rozprávok ho priviedol otec, ktorý mu čítaval Príbehy tisíc a jednej noci a staré dánske legendy. Jeho matka, ktorá musela v mladosti často žobrať, ho zase inšpirovala k napísaniu Dievčatka so zápalkami.
No o otca prišiel veľmi skoro. Otec sa dal zverbovať na vojnu, z ktorej si priniesol podlomené zdravie a krátko po návrate zomrel. Všetka starostlivosť o rodinu zostala na pleciach matky, ktorá si na živobytie zarábala praním bielizne v domácnostiach, no bola to ťažká práca a zárobok bol malý. Po 40-ke sa znovu vydala za muža o 10-rokov mladšieho. Tento nemal rád malého Hansa a strpčoval mu život, ako sa len dalo. V týchto časoch prežíval Hans najkrutejšie dni svojho detstva. Otčim ho nemal rád a nerozumel mu, kamaráti sa mu posmievali pre vycivenú postavu, bocianie nohy a ťarbavú chôdzu – neraz ho nemilosrdne naháňali po uličkách Odense a vyhrážali sa mu bitkou, pre nič za nič, len tak z pasie, pretože bol mrzký. Tieto neradostné zážitky z detstva zvečnil neskôr v krásnej a dojemnej rozprávke O mrzkom káčatku.
Andersen už v detstve sníval o sláve, najskôr prostredníctvom divadla. Ako študent čítal Shakespearove hry a napísal svoju prvú hru , tragédiu, v ktorej všetci účinkujúci nakoniec umreli – Abor a Elvíra. Vysmiali ho s ňou, ale mladý Andersen si myslel, že divadlo je mu osudom. Zahral si aj ako herec so súborom Kráľovského divadla a pôsobil aj ako spevák. Matka nemala porozumenie pre synovo rojčenie. Pokladala remeslo za oveľa bezpečnejšiu životnú základňu, než akou je herectvo. Chcela mať zo syna krajčíra. Napokon zverili rozhodnutie v tejto dôležitej veci istej „múdrej žene“ – veštici. Táto mu z karát a kávy predpovedala takýto osud: „ Z Vášho syna bude slávny človek! Na jeho počesť bude raz mesto Odense slávnostne osvetlené!“
Bolo rozhodnuté. Hans odišiel v roku 1819 do Kodane, kde chcel pracovať ako operný spevák. Bol však sklamaný, lebo ho tam slúžka pokladala za žobráka, hoci bol oblečený vo svojom najlepšom konfirmačnom obleku a oblečený v čižmách, ktoré „vŕzgali“ (znak toho, že boli nové). Hlboký zážitok z nových čižiem zvečnil aj v rozprávke Červené topánky. V Kodani sa pokúšal uplatniť ako spevák, i divadelný autor. Napísal podľa cudzieho námetu tragédiu Slnečný škriatok. Neskôr napísal i poviedku Prízrak na hrobe Palnatokiho. Divadlo ich neprijalo.
V láske šťastie nemal, lebo všetky vážne známosti so ženami sa skončili s rozchodom a hlbokým sklamaním. Prvá láska sa volala Riborg Voigtová – dievča z bohatého kupeckého domu. Keď ju popýtal o roku, odmietla ho, lebo milovala iného. Keď ho žiaľ za ňou prebolel, pokúsil sa nájsť šťastie inde.
Zaľúbil sa do najmladšej dcéry svojho dobrodinca Louisy Collinovej. Ale darmo ju zbožňoval a písal jej zaľúbené listy, ona k nemu cítila len priateľstvo. A tak sa Andersen dočkal ďalšieho sklamania. Neskôr, keď už písal rozprávky, spracoval smutný zážitok v prekrásnej rozprávke Malá morská panna, ktorá od žiaľu a clivoty z lásky k smrteľníkovi – princovi, umiera. Ona symbolizuje Andersena, nedosiahnuteľný princ je symbolom Louisy.
Jednu z najkrajších rozprávok Slávik inšpirovala jeho beznádejná láska k slávnej švédskej opernej speváčke Jeny Lindovej, ktorú nazývali „švédskym slávikom“.
Pri pobyte v Taliansku mu zomrela matka. Po návrate domov vznikol román Improvizátor, ktorý možno považovať za jeho vstup do literatúry. V románe spracoval hlavne svoje vlastné zážitky z mladosti. Tento román získal úspech doma i v zahraničí.
Ani Andersen, ani nikto z jeho priateľov netušil, že svetovú slávu možno získať písaním rozprávok. My však vieme, že získal a nesmrteľnú. Ale platí aj v prípade Hansa Christiana, že doma nie je nikto prorokom. Doma získal Andersen uznanie oveľa neskôr než vo svete.6.decembra 1867 ho mestská rada v Odense zvolila za čestného občana mesta. Zomrel po ťažkej chorobe v r. 1875 vo veku 70 rokov.
Chcete vedieť niečo zaujímavé o Andersenovi? Zbožňoval prácu s papierom, ktorý mu slúžil nielen na písanie a kreslenie, ale aj vystrihovanie. Naozaj všade so sebou nosil papier a nožnice. Vytváral rozličné postavičky, scénky a predmety, majúce často súvis s jeho rozprávkami. Do svojich „vystrihovačiek“ ukrýval Hans často aj skrytý zmysel, podobne ako do svojich príbehov, ktorý dokáže odhaliť len ten, kto vie čítať medzi riadkami a odhaliť, čo sa skrýva za vonkajšou fasádou.