Zvyky Veľkej noci

So sviatkami Veľkej noci sa spájali obyčaje spojené s príchodom jari, obrady vykonávané počas tohto obdobia patria k obradom prechodu. Magické úkony mali zabezpečiť dobrý začiatok hospodárskeho roka, hojnosť, prosperitu a zdravie ľudí a dobytka. Kresťanstvo prevzalo niektoré pohanské zvyky a používajú sa aj v súčasnosti ako napríklad svätenie vody, zelene, potravín a zapaľovanie ohňa.

Voda má očistný i ozdravujúci charakter a aby boli obrady úspešné, museli ich vykonávať „čistí“ ľudia. Preto na Zelený štvrtok, Veľký piatok a Bielu sobotu bolo časté obradové umývanie sa ľudí v potoku, ešte pred východom slnka. Zeleni a čerstvým vetvičkám bola pripisovaná schopnosť prinavrátiť životnú silu a zabezpečiť zdravie. Aj oheň mal magicko očistný charakter a pomáhal zaháňať nečisté sily na začiatku poľnohospodárskeho cyklu.

AJ jedlo hralo v týchto obradoch významnú úlohu. Konzumácia mäsa po štyridsaťdňovom pôste mala zabezpečiť hojnosť v nasledujúcom období. K typickým obradovým jedlám patrí vajce, symbol znovuzrodenie. Najmä na východnom Slovensku sa pripravoval obradový koláč, paska. Mal okrúhly tvar a symbolizoval hojnú úrodu. Aj dnes sú pre veľkonočné obdobie typické kysnuté koláče a koláče rôznych tvarov, napr. v tvare baránka.

Veľkonočná nedeľa ukončovala štyridsaťdňový pôst, na rannej omši sa posväcovali jedlá. Po príchode domov začala spoločná konzumácia jedál, prestretý stôl hojnosťou pripomínal štedrovečerný stôl. Prvým chodom bolo vajíčko, ktoré gazda rozdelil medzi všetkých prítomných. Hlavný chod bolo mäso z hydiny. Všetci sa mali dobre najesť, aby boli sýti po celý rok. Požehnané jedlo sa muselo skonzumovať tak, aby z neho nič nevyšlo nazmar. Jedli sa aj omrvinky, lebo keby sa tak nestalo, bola by aj úroda ohrozená. Čo sa neskonzumovalo, to sa hodilo do pece a spálilo. Taktiež sa omrvinky zo stola odkladali na liečenie, do siatin, alebo ich dali sliepkam - mali lepšie niesť.

Na Veľkonočnú nedeľu založili dospievajúcim dievčatám po prvý raz na hlavu partu. Pri prekročení kostolného prahu každá prehodila cez seba peniaz pre šťastie. Veľkonočná nedeľa sa považovala za najväčší sviatok roka, preto sa nesmelo variť, dokonca ani krájať nožom. Preto sa všetko pripravilo na Bielu sobotu.

Najväčším sviatkom mládencov bol Veľkonočný pondelok. Chodili po domoch, kde mali dievčatá, aby ich mohli chlapci pooblievať čerstvou, studenou vodou, ktorá mala byť symbolom zdravého života. Mládenci nešetrili vodou a veru niektorá dievčina dostala poriadnu dávku vody. Veľa vody dievku nepotešilo a nepotešilo ju ani keď ju oblievači obišli. V niektorých oblastiach bývalo zvykom, že k oblievačke sa pridalo aj šibanie dievčat pleteným korbáčom, v niektorých zas šibanie prebrali v utorok dievčence a oplácali chlapcom pondelňajšiu oblievačku.

Fotogaléria

Podobné články

Komentáre