Zamrznutý Dunaj museli bombardovať

Dnes si už ani nedokážeme predstaviť aké to boli mrazy. Aké kruté počasie viedlo k zamrznutiu riek i takých veľkých akým je Dunaj.

Silné mrazy začali v polovici februára a vyvrcholili okolo 20.2., keď Dunaj kompletne zamrzol. Ľadové kryhy sa  hromadili a na niektorých miestach hrúbka ľadu dosiahla až 1,8 metra. To bránilo odtoku vody a hladina rieky začala stúpať.

Dunaj sa zdvíhal až nebezpečne vysoko. V sobotu 3. marca 1956 sa o 9.30 h vyšplhal na 889, potom až na 912 centimetrov. Keď sa v marci presunuli ľady z Rakúska až do Bratislavy, hladina začala rýchlo stúpať. Dunaj sa začal vylievať  v Petržalke. Keďže hrozilo, že obrovské kusy ľadu poškodia kamenné piliere Starého mosta, rozhodli sa úrady pre rozbitie ľadu pomocou leteckého bombardovania.Vojsko ľad odpálilo výbušninami, aby nepoškodil piliere Starého mosta. Uvoľnené kryhy potom uviazli v Rusovciach, kde ich tiež museli bombardovať.

Ľadové povodne sú podľa odborníkov horšie najhoršie. Za starých čias bol tento prírodný úkaz veľmi nebezpečný, pretože ľudia boli voči nemu bezmocní. Nemali ešte technické prostriedky, aby si s ním poradili. Až neskôr proti nemu mohli bojovať výbušninami, vďaka čomu sa ľad rozbil a zlepšil sa priechod vody.

Prvý záznam o zamrznutí Dunaja na území Bratislavy je známy z roku 793, keď zamrzla i rieka Rýn. Na Dunaji vraj vtedy bolo toľko ľadu, že sa pri ústí do Čierneho mora roztápal ešte i v lete. Bolo tomu tak aj  v roku 995 a 1242, keď cez zľadovatenú hladinu Dunaja prešlo i mongolské vojsko.

V archívoch a dobových záznamoch sú správy o zamrznutí Dunaja i tom, že sa cez nechodilo vozmi naloženými tovarom. Hovorí o tom aj správa z roku 1455. Prešporský richtár vtedy ocenil peňažnou odmenou spomínaného kupca. Dunaj v Bratislave zamrzol i v rokoch 1601, 1606 či 1865.Roztápanie ľadu bolo ľuďom v minulosti dobre známe ako tzv. ľadová povodeň.

Podobné články

Komentáre