Začnime opäť vysádzať aleje

Tvorili architektúru krajiny, prinášali úžitok i emóciu.  Marcus Vitruvius, architekt  v antickom Ríme, hovoril o ich význame. Aj renesanční architekti s nimi tvorili charakter krajiny. A počas baroka sa dostal táto tradícia aj k nám.

Slovo alej pochádza z francúzskeho „allee“, čo znamená  cesta či chôdza, vychádzka, ale aj chodba.  Najviac alejí u nás vzniklo za panovania Márie Terézie a Jozefa II. V Petržalke vznikol z popudu Márie Terézie prvý verejný park v strednej Európe- Au Park, dnes známy ako Sad Janka Kráľa. Tvorili ho  stromy vysadené pozdĺž chodníkov a cestičiek na ploche bývalého lužného lesa. Sad tvorilo niekoľko alejí nazvaných podľa typov vysadených stromov: jelšová, vŕbová, javorová...

Už pred 260 rokmi vyšiel prípis, ktorý ukladal povinnosť vysádzať stromy pri nových cisárskych cestách. Vtedy tiež začali vysádzať prvé ovocné stromoradia. Okrem hospodárskeho úžitku mali aj vojenský význam. Vojskám poskytovali orientáciu v teréne, potravu (jablone, moruše, višne, orechy) a v prípade potreby aj drevo na vozy a lafety diel. Panovníci z týchto dôvodov prikazovali vysádzať určité druhý drevín. Jedni topole, iní napríklad bresty.

Pred 150 rokmi sa v habsburskej monarchii dokončila výstavba cisárskych ciest a začali sa budovať vedľajšie neštátne cesty. Zákon nariadil vysádzať vedľa nich aleje alebo stromoradia. Práve z dôvodu viacúžitkovosti to boli ovocné stromy. Tento trend pokračoval aj v minulom, 20. storočí. Po vzniku Československa bol prijatý cestný zákon, ktorý nariaďoval výsadbu stromov pri všetkých komunikáciách. Mnohé z nich boli vysadené po 2.sv.vojne a v 50-60 tych rokoch. Vydržali dlho. Stromy chránil zákon a vlastníci pozemkov mali povinnosť starať sa o ne. Na výrub stromoradia platili prísne pravidlá.

S pádom socializmu padli aj pravidlá vysádzania a ochrany alejí.  Neskôr pripadla správa ciest VUC –kám, ktoré na ne nedbali. Nedochádzalo k ošetrovaniu stromov, ani k revitalizácii. Plody zbierali len ľudia z okolia, okoloidúci, či tí, ktorí si privyrábali tým, že ich odnášali do zberu.

Na Slovensku sú aleje odsúdené z úplnému zániku. Nemusí tomu ale tak byť. U  našich susedov, v Čechách, začali na mnohých miestach s ich obnovou. Veľkú zásluhu má na tom občianske združenie Arnika a projekt Zachráňme stromy. V jeho rámci bojuje táto nezisková organizácia aj za zachovanie a dovysádzanie cestných stromoradí, ktoré lemujú najmä staršie vidiecke cesty. Napríklad v časti  severozápadného Frýdlantska zmapovala známa česká ochrankyňa prírody Blažena Hušková a jej tím 16 ovocných alejí s 1 400 stromami, z ktorých viaceré treba podľa nej obnoviť, lebo majú obrovský potenciál. Môžu sa totiž stať produkčnými alejami miestnych odrôd ovocia a zároveň tam môže vzniknúť náučný chodník, zameraný na dejiny ovocinárstva a vôbec na regionálne dejiny.

Pred 8  rokmi vystúpila Komora českých architektov proti zámeru vlastníkov a správcov vyrúbať aleje a stromoradia pri cestách I., II. a III.triedy. Odmietla aj ich ubezpečenie, že za vyrúbané aleje v chránených územiach sa vysadia náhrady v desaťnásobnom počte. Dôvodom je špecifický charakter stromoradí a alejí, ktorý sa nedá nahradiť výsadbou náhradných stromov kdesi úplne inde. Čo charakter krajiny, čo ochladzovanie a tienenie ciest?

My na Slovensku sme opäť svojský. Na aleje a stromoradia sme zabudli. Neprejavujú o ne záujem ani ochrancovia prírody ani architekti.

Úradom na tom vôbec nezáleží a samosprávy chcú mať čisto, kľud a tak výrub povoľujú. Ten samosprávny, či verejný záujem tu absentuje. Úplne. Často sa všetci oháňajú len dendrologickými posudkami, ktoré musia byť zlé, keďže o stromy sa nikto roky rokúce nestará. No náhradu povoľujú na úplne iných miestach, čo je chyba. Náhrada by mala byť kus za kus priamo na miestach, kde poškodené stromy rástli. Naozaj sme stratili pocit zodpovednosti na našu krajinu? Architektom už nezáleží na typickosti nášho vidieka? Na jeho charaktere? Čo lokálne odrody, ktoré niekde úplne vymizli?

Stromy musia ako prvé preč, je prvá veta, ktorú povedia cestári, keď sa mení povrch, rozširuje cesta, či upravujú krajnice. Argumenty v prospech výrubu sú od bezpečnosti na cestách až po odstraňovanie alergénov.

A viete prečo to robia? Lebo liečba stromov, starostlivosť o ne, je drahá. Odstrániš strom, máš po problémy, myslia si úrady.

My, čo aleje chceme zachovať a naopak, aj vysádzať tvrdíme však, že aleje majú mnoho výhod . Stromoradia a aleje chránia cesty. Už v minulosti sa sadili ako vodítka a majú teda skôr pozitívny účinok na bezpečnosť. Ukazujú cestu v hmle, za dažďa. Cestu ochraňujú pred slnečných žiarením. Najmä v oblastiach, kde sú rokliny, potoky a rieky.  Stromoradia navyše pôsobia ako prírodné vetrolamy, zmierňujú bočný vietor a obmedzujú vírenie prachu z polí. V zime zase bránia vytváraniu snehových jazykov.

So zmenami klímy sa nám mesta prehrievajú. Vysadené stromy vedia znížiť teplotu námestí a ulíc o minimálne 5 stupňov Celzia.

Sú príjemným tienením  i ochranou pred dažďom a vetrom. Mnohé stromoradia v mestách zanikajú tak ako stromoradia mimo miest v dôsledku chorôb a vyčerpania. Jediným našim psolaním by malo byť nahrádzať strom za nový, zdravý strom. Zároveň treba vytvoriť lepšie podmienky pre tieto stormy, ktorých korene sú značne stiesnené v dôsledku vybetónovaných a vyasfaltovaných chodníkov a námestí. Pôda okolo nich je vyčerpaná, stormy nedostávajú ani vodu ani výživu či ochranu pred škodcami. Toto je novodobá úloha samospráv, ktoré chcú, aby sa v ich mestách žilo príjemne a dobre. Aleje tiež môžu byť pestré, farebné, záleží od výberu typu stromov. Na okrajoch miest pri škôlkach či sociálnych zariadeniach  aj úžitkové.

Iveta Plšeková, predsedníčka Petržalského okrášľovacieho spolku

Fotogaléria

Podobné články

Komentáre