Starý most dodýchava. Na jeho kostru sa chystajú demolačné čaty. No pred rozobratím konštrukcie prebehne ešte boj o to, kto získa z predaja „šrotu“ najviac.
Podľa zmluvy má vraj na časť konštrukcie mosta právo budúci staviteľ, teda konzorcium Eurovia.
Mesto vraj nemôže predávať nič. Kto sa postaral o takúto dobrú zmluvu?
Dobrou správou má byť, že časť mosta si môžu podeliť Petržalka a Staré Mesto. Nečakané peniaze. Na čo sa použijú? No o tom si rozhodnú mestské časti. Žiaden záväzok z daru od mesta nevyplýva. Napríklad investícia do Sadu Janka Kráľa, do zelene a pod.
Pred časom navrhol Petržalský okrášľovací spolok, aby v prípade odstránenia mosta, najstaršia časť bola rozpílená a rozpredaná záujemcom, zberateľom. Podobne ako to bolo v prípade Berlínskeho múru. Spolok tiež navrhol, aby malý kus bol uložený v mestskom múzeu a časť sa použila na vytvorenie pamätníka. Najstarší most Bratislavy si to zaslúži. I keď najideálnejším riešením by bolo jeho ponechanie, nadvihnutie a vybudovanie ďalšieho, nového mosta. No o tom môžeme my idealisti len snívať. Všetci hlavné mestá, ale nie len tie, si svoje najstaršie mosty chránia. My sa s tým našim lúčime akosi veľmi ľahko.
Čo tam po sentimente, spomienkach ľudí, po úcte k histórii.
Veľké peniaze lákajú. Starosta Petržalky hovorí až o milióne euro. A to je kosť.
Ani obce na východe nemajú ešte vyhraté. Darmo chceli most, alebo jeho časť použiť znova ako mostné teleso. Ak je konštrukcia spôsobilá ďalej slúžiť svojmu účelu, prečo má byť most odpredaný do šrotu?
Tak je to len bitka o 30 strieborných? Zlé znamenie.
Iveta Plšeková
Predsedníčka Petržalského okrášľovacieho spolku