Výstavba Petržalky

V marci 1973, bolo schválené územné rozhodnutie a 2. apríla 1973 sa v Petržalke  začalo s výstavbou nového sídliska, ktoré malo poskytnúť domov starým aj novým obyvateľom Bratislavy.

Pre mnohých Staropetržalčanov to boli ťažké chvíle. Museli sa rozlúčiť so svojimi domami I pôvodným spôsobo života. Sady v Petržalke sa mali premeniť na stavenisko.

Samotnej výstavbe predchádzala architektonická súťaž, na ktorej sa zúčastnilo viac ako 80 autorov a autorkých kolektívov  z celého sveta. Výsledky súťaže napokon neboli akceptované a petržalské sídlisko sa stavalo úplne inak. Do Československa  vpadli vojská Varšavskej zmluvy, nastal politický prevrat a úlohu vybudovať Petržalku dostala “Betonárska lobby”.

Návrh obytnej zóny vypracovali pracovníci Útvaru hlavného architekta. V Petržalke malo vyrásť ndštandardne veľké  sídlisko panelových domov. Parametre panelákov určovali technicko-hospodárske ukazovatele, podľa ktorých sa malo postaviť na čo najmenšom území čo najviac bytov. Prvý panelák bol skolaudovaný na Romanovej ulici 3. augusta 1977.

Petržalke sa zachovali názvy častí ako Lúky, Háje a Dvory, ktoré prekrývajú historické časti Kopčany, pôvodnú Petržalku, Ovsište, Starý háj a Zrkadlový háj.

obyvatelia a obchodníci používali drevené mosty, často podliehajúce požiarom a povodniam. V roku 1938 bola Petržalka na základe Mníchovskej dohody pripojená k nacistickému Nemecku. Po vojne bola vrátená Československu a v roku 1946 sa oficiálne stala časťou Bratislavy. Vtedy už mala Petržalka asi 1800 rodinných domov a 15.000 obyvateľov.

Mladým Petržalčanom, ale najmä ľuďom, ktorí prišli do Bratislavy po roku 2000, sa dnes ťažko predstavuje, že práve Petržalka predsatvovala ztakpovediac vidiecky typ bývania a života. Že Bratislavčania po prechode Starého mosta chodili do Petržalky za oddychom, na pivo, do veslárskych klubov, na dostihy, do sadov na marhule či zeleninu.  Petržalka bola kedysi pokojným mestečkom s množstvom záhrad a marhuľových sadov, s populárnymi atrakciami ako bol lunapark, Propeler, Au café a Lido.

Podobné články

Komentáre