9. júna 1815 sa skončil Viedenský kongres.
Napoleónskymi vojnami utrápená Európa musela rozhodnúť ako ďalej. Dva najväčšie „politické mozgy“ Európ, Metternich a Talleyrand, pripravili podklady pre tzv Viedenský kongres. Prišli s koncepciou rovnováhy síl, aby už nikdy nevzišiel ďalší Napoleón.
Viedenský kongres bol mierovým kongresom všetkých európskych štátov okrem Turecka. Konal sa vo Viedni a čiastočne aj v Bratislave od 1.septembra 1814 a skončil 9.júna nasledujúceho roku.
Viedenský kongres položil základy modernej diplomacie.
Čo priniesol Viedenský kongres? Napríklad zákaz obchodovania s otrokmi ( 8.2. 1815) i slobodu medzinárodnej riečnej plavby.
Rusko dostalo väčšinu Varšavského vojvodstva (Kongresovka) v personálnej únii.
Prusko dostalo severnú polovicu Saska (neskoršia provincia Sasko). Z toho, čo získalo deleniami Poľska (1793/1795), dostalo Torun, Gdansk a Poznan. Okrem toho dostalo Porýnie (Kurköln, Kurtrier, Aachen, Jülich, Kleve, Berg), Vestfálsko a – od Dánska výmenou za Lauenburg – severozápadné Švédske Predpomoransko (Nové Predpomoransko)
Rakúsko dostalo Lombardsko a Benátsko a ponechalo si nadvládu v hornom Taliansku a na juhovýchode (Korutánsko, Kransko, Istria) a na juhozápade (Vorarlbersko, Tirolsko). Muselo sa vzdať Breisgau a Rakúskeho Nizozemska
Nizozemsko získalo Rakúske Nizozemsko a vzniklo tak Spojené nizozemské kráľovstvo. Bez toho by dnes neexistovalo Holansko.
Švajčiarsko získalo kantóny Wallis, Neuenburg a Ženevu i záruku večnej neutrality.
Francúzske hranice riešil tzv. prvý parížsky mier (30. máj 1814; Francúzsko vrátené na hranice k 1. januáru 1792) a druhý parížsky mier (20. november 1815; hranice vrátené na stav roku 1790).
Rímskonemeckú ríšu, ktorá zanikla už roku 1806, nahradil 8. júna 1815 Nemecký spolok, ktorého vznik bol súčasťou spisov Viedenského kongresu z 9. júna 1815