Dnes si pripomíname výročie sobáša posledného rakúskeho cisára, uhorského a českého kráľa Karola I. so Zitou Bourbon-Parmskou.
S prípravou na vstup do manželstva nastali u Zity nové časy. Musela sa začať pripravovať na nastávajúcu úlohu. Jej súčasťou bola výuka jazykov (maďarčiny a češtiny) a štúdium histórie národov monarchie.
Celá krajina žila v očakávaní radostnej udalosti. Tá sa nakoniec udiala 21.októbra 1911 v zámockej kaplnke v Schwarzau. (Zaujímavosťou spojenou s obradom je sfilmovanie jeho priebehu, čím vznikol jeden z prvých obrazových záznamov cisárskej rodiny).
Súčasťou svadobnej cesty mladomanželov bola návšteva niektorých krajín monarchie. Na jeseň roku 1911 pricestovali do Viedne. Tu im cisár prenechal zámok Hetzendorf . Stavebné úpravy, ktoré bolo potrebné vykonať na tomto zámku donútili mladých manželov presťahovať sa do Brandýsa nad Labem, kde Karol prevzal velenie jazdeckého pluku. Vianoce strávili v Schwarzau.
Karolov pluk bol začiatkom roku 1912 preložený do Haliče. Tu boli Zita a Karol žili v skromných podmienkach až do novembra, kedy bol Karol povýšený do hodnosti majora a preložený do Viedne. Nasťahovali sa do zámku Wartholz v Reichenau, kde sa narodil ich prvý syn, František Jozef Otto.
Manželstvo Zity a Karola bolo sprevádzané vzájomným porozumením, láskou a harmóniou, na tú dobu nie veľmi zvyčajným javom. Zita svojho muža oddane milovala, často za ním prichádzala počas služby do kasární a čakávala ho. Na verejnosti vystupovala veľmi skromne a nenútene.