Vianočná večera

Aj vy začínate vianočnú večeru oplátkami s medom a s cesnakom a vlastne ani neviete prečo? Skrátka je to zvyk? Napadlo vám niekedy, prečo sa na štedrovečernom stole najčastejšie objavuje kapor a nie pstruh či zubáč?

Niektoré tradície a zvyky sa nemenia. Štedrovečerná hostina sa na Slovensku vždy začínala prípitkom, ktorým bolo víno alebo pálenka. Gazdinky sa rady pochválili aj vlastnoručne vyrobeným likérom - najčastejšie rascovým alebo vajcovým. Dnes si v mnohých rodinách pripijú obľúbenými bublinkami. Po prípitku sa podával chlieb alebo vianočka s cesnakom. Ľudia verili, že konzumácia cesnaku na Vianoce im zabezpečí zdravie po celý nasledujúci rok. V súčasnosti chlieb a vianočku vo väčšine rodín nahradili oplátky, ktoré sa podávajú s medom a s cesnakom. Oplátky sú symbolom pokoja a radosti, cesnak má zabezpečiť zdravie pre celú rodinu a med, ktorému sa odjakživa pripisovala magická moc, má posilňovať lásku a dobré vzťahy v rodine. Po predjedle, tak ako v minulosti, aj dnes prichádza na stôl kapustnica. V niektorých rodinách sa namiesto kapustnice varila a dodnes varí šošovicová alebo fazuľová polievka. Podľa tradície konzumácia strukovín pomôže znásobiť rodinný majetok. Hlavným chodom štedrovečerného menu je kapor - najčastejšie vyprážaný. Nájdu sa však aj ľudia, ktorí ho veľmi nemusia a nahradia ho lososom alebo inou rybou. Kapor sa na našom štedrovečernom stole začal objavovať až po prvej svetovej vojne, kedy sa k nám sťahovalo množstvo českých rodín, ktoré so sebou priniesli aj tento vianočný zvyk. No skutočný „kaprí boom“ nastal až za socializmu, kedy bol kapor takmer na každom štedrovečernom stole, a práve preto toto obdobie považujeme za obdobie vzniku súčasného hlavného chodu vianočnej večere.

Najstaršie vianočné jedlo? Predsa pupáky či bobaľky.

Rozhodne najstarším vianočným jedlom sú opekance s makom a s medom. Pôvod majú v tradičných posúchoch. Pečú sa z kysnutého chlebového cesta, pred podávaním sa zalejú vriacim mliekom alebo vodou (aby zmäkli), posypú sa makom a ochutia medom. Niektorí im hovoria pupáky, iní bobaľky.

Hlavne aby neprišla chudoba

Je už na vás, či budete mať na tanieri kapra alebo lososa a namiesto kapustnice halászlé. Štedrovečerná hostina by sa mala niesť v duchu hojnosti a štedrosti - veď s tým súvisí aj jej názov. Na Slovensku sa kedysi dávali pod biely obrus peniaze a nechávali sa tam počas celých sviatkov. Boli symbolom bohatstva a mali zabrániť, aby do domu prišla chudoba. Večera pozostávala z aspoň deviatich chodov, nakoľko deviatka je magickým číslom, ale konečný počet chodov závisel od finančných pomerov konkrétnej rodiny. Keďže za chod považujeme aj chlieb s cesnakom, ani dnes - v čase krízy, by ste nemali mať problém túto deviatkovú métu dosiahnuť. Starý zvyk vyžadoval, aby všetko, čo sa bude jesť, bolo vyložené na štedrovečernom stole. Jedlo prinášala na stôl len jedna osoba - zvyčajne gazdiná, ktorá počas večere nesmela vstať od stola, aby jej sliepky neprestali kvokať. Niektoré rodiny túto tradíciu dodržiavajú ešte aj dnes - aj keď s kvokaním sliepok už asi nemá veľa spoločného. Zo všetkých jedál, ktoré sa podávali, mal každý člen rodiny aspoň ochutnať – na znak usporiadaného a pokojného spolunažívania rodiny. Jedlá sa po večeri zo stola neodkladali, ostávali na ňom obvykle do nasledujúceho dňa. Táto tradícia by sa mohla zachovávať aj naďalej. Ocenili by ju minimálne gazdinky, ktoré na konci sviatočnej večere už odpadávajú od únavy...

Ďalšie zvyky a tradície

1. Prestieranie navyše - v niektorých rodinách sa doteraz prestiera pre jedného človeka navyše, aby sa mohol pohostiť pocestný. Je to symbol milosrdenstva.

2. Veštenie z jablka - ak sa po rozkrojení jablka objaví hviezdička, znamená to zdravie a šťastie, krížik znamená chorobu a smrť.

3. Veštenie z orechovej škrupiny - do jednej orechovej škrupiny vložia dievčatá malú sviečku za seba a do druhej za svojho milého, zapália ich a nechajú plávať na vode. Ak sa škrupiny stretnú, znamená to, že sa milenci zoberú a rozchod nastane, ak sa škrupiny nestretnú.

4. Orechy v kútoch príbytkov - po večeri ich do každého kúta miestnosti rozhádže najstarší člen rodiny, aby bola v dome hojnosť počas celého roka.

5. Šupiny z kapra vložené do peňaženky - majú zabezpečiť, aby ste počas nasledujúceho roka netrpeli núdzou a aby sa vám peniažky len tak sypali...

6. Krížik medom na čelo - hlava rodiny ho urobí každému členovi rodiny, aby ho anjeli ochraňovali po celý rok.

7. Do štedrovečernej vianočky alebo koláča sa zapečie minca. Kto ju nájde, bude zdravý a bohatý po celý rok. Je to alternatíva ku schovávaniu peňazí pod obrus alebo ku šupinke z kapra vloženej do peňaženky.

Zdroj: Petržalská reštaurácia Liviano

Fotogaléria

Podobné články

Komentáre