Ulica Zuzany Chalupovej v Petržalke

Svoj prvý obraz namaľovala v roku 1948 na stenu domu farbami, ktoré rozrobila v mlieku. V mladosti bola výborná výšivkárka a to malo aj vplyv na jej spôsob dekorácie obrazov.

V roku 1964 už  maľovala olejomaľby a kreslila vodovými farbami. V júli 1964  slovenské noviny v Srbsku „Hlas ľudu“ vydali článok o Zuzane Chalupovej ako o novej umelkyni kovačickej insitnej tvorby.

Každý kovačický maliar má svoju tému, svoj motív, alebo niečo charakteristické, čo je jeho poznávacím znamení. Zuzana Chalupová s manželom nemala deti a tak svojimi obrazmi stvorila svet, kde bolo plno detí. To bolo jej poznávacie znamenie, hlavná téma jej obrazov.

Najčastejšie kreslila situácie z každodenného života. Práce doma a na poli, kŕmenie domácich zvierat, pranie bielizne, dojenie kráv, okopávanie kukurice a iné aktivity, ktoré sa vykonávajú na dedine. Na obrazoch sa dá všimnúť naratívny maliarsky výraz a tak pomocou početných postáv, ktoré stavia do dedinského prostredia či izby, rozpráva príbehy dedinského života svojich rodákov Slovákov. Hlavne pri kreslení izieb využívala svoje skúsenosti výšivkárky na dekorovanie obrazu. Pravidlom je, že všetky jej postavy majú detské tváre, vrátane dospelých, ktorí však majú brady a fúzy. Zuzana bola nábožensky založená, dobre poznala Sväté písmo, zbierala biblie a religiózne námety sa objavovali aj na jej obrazoch. Aj na obrazoch s týmito motívmi svätci a postavy z Biblie majú detské tváre s fúzmi a bradami. Maliarsky svet Zuzany Chalupovej je vymyslený detský svet, v ktorom existujú len deti plné optimizmu a šťastia a predstavujú jej vlastný umelecký vesmír.

V roku 1969 si ju všimli vo Francúzsku a v Nemecku, články o nej sa objavili v umeleckých časopisoch, ako sú „Моderná revue" a „Figaro“.  Potom výstavy v Zürichu, New Yorku aj v Londýne a vo Viedni. V roku 1973 maliarku v jej ateliéry navštívil François Mitterrand a vtedy začala spolupracovať s Unicefom. Svoje obrazy vystavovala doma aj v zahraničí, čo bolo aj zásluhou penziovaného belehradského profesora Branislava Grubača. ktorý si veľmi cenil jej dielo a pomáhal jej s propagáciou.

V roku 1974 zomrel jej manžel Adam, no ona v maľovaní pokračovala a to nie len v Európe. Svoje diela darovala aj na charitatívne účely Unicefu, Unescu a Červenému krížu. V stredu 1. augusta 2001 po kratšej chorobe vo veku 76 rokov umrela v Belehrade a bola pochovaná v Kovačici.

Prvá iniciatíva o pomenovanie ulice podľa Zuzany Chalupovej v hlavnom meste Slovenska vznikla po jej smrti medzi kovačickými intelektuálmi a rodákmi zo Spolku Slovákov z Juhoslávie so sídlom v Bratislave v rámci projektu Dvestoročná Kovačica 1802 – 2002. Napokon sa to podarilo v roku 2015, odkedy jedna z ulíc v Petržalskom Južnom meste dostala meno po tejto výnimočnej žene a umelkyni.

Fotogaléria

Podobné články

Komentáre