Traja králi a slovenské zvyky

Traja králi je označenie mudrcov opísaných v Evanjeliu podľa Matúša. Boli to prví pohania, ktorí uverili v Ježiša. Za čias Origena sa začínajú považovať za svätcov. Ich počet ani mená nie sú v Biblii zaznamenané. Ich počet bol stanovený podľa troch darov, ktoré sú uvedené v Biblii. Neskôr sa na kresťanskom Západe objavujú aj ich mená: Gašpar, Melichar a Baltazár a začali sa označovať za kráľov.

Majú bohatú ikonografiu, niekedy sa zobrazujú ako muž starý, potom mladý a muž v strednom veku. Na Západe je zvykom maľovať jedného z nich ako černocha. V byzantskej ikonografii sa spravidla zobrazujú na ikone Narodenia Pána, nie však ako králi.

Existujú aj ich údajné pozostatky, ktoré sú uložené v rakve v Kolínskej katedrále. Táto rakva je dar Fridricha Barbarossu. Dostal ich z Milána v roku 1164 a tam sa vraj dostali v 5. storočí z Carihradu. Ľudia ich pokladali za patrónov cestujúcich, neskôr ale rímskokatolícka cirkev vyhlásila za patróna cestujúcich svätého Krištofa.

V gréckokatolíckej cirkvi sa ich príchod spomína v rámci sviatku Narodenia Pána. Neoznačujú sa ako králi, ale ako mudrci - mágovia. V rímskokatolíckej cirkvi sa ich sviatok slávi 6. januára v rámci sviatku Zjavenia Pána. Počas tohto sviatku sa posväcujú domy, pričom nad dvere kňaz píše podľa aktuálneho roku výraz v tvare 20-C+M+B-16 (Christus mansionem benedicat - Kristus nech žehná tento dom). Toto sa však často chybne vysvetľuje ako 20-G+M+B-16 podľa začiatočných písmen údajných mien troch kráľov.

Na Slovensku bol sviatok Troch kráľov v znamení malých koledníkov, prezlečených za Troch kráľov, obchádzajúcich domácnosti, kde koledovali a pritom žehnali domu tým, že posvätenou kriedou napísali na dvere začiatočné písmená troch kráľov a letopočet.

V dávnejších dobách chodievalo kráľov viac a boli medzi nimi nielen deti, ale aj dospelí. Účastníci trojkráľového pochodu boli najmä duchovný s miništrantmi a kostolníkom, ale aj učitelia so svojimi žiakmi.

Dievčatá sa hneď ráno, ešte pred východom slnka, umývali snehom, čo im malo zaručiť sviežu belostnú pleť.

Trojkráľový večer je večerom, kedy sa predpovedala budúcnosť. Keď ľudia chceli vedieť, kto z nich najskôr zomrie, zapálili rovnako dlhú sviečku. Komu sviečka zhorela najskôr, ten zomrel ako prvý. Naviac podľa stúpajúceho alebo klesajúceho dymu sa dalo poznať, či sa jeho duša dostane do neba alebo do pekla.

Kto sa chcel dozvedieť niečo z budúcnosti, mohol taktiež pripraviť 7 hrnčekov, ktorými priklopil rôzne predmety (kúsok uhlia, hrebeň, peniaz, figúrku dieťaťa, prsteň, kúsok látky a chleba). Každý si potom zvolil hrnček, odklopil ho a podľa predmetov pod ním sa usudzovalo, čo ich čaká. Peniaz znamenal bohatstvo, hrebeň nedostatok, prsteň svadbu, látka cestovanie, figúrka dieťaťa narodenie dieťaťa, chleba dostatok všetkého a uhlie nemoc či smrť.

"My traja králi ideme k Vám, šťastie, zdravie, vinšujeme Vám.

Ďaleko je cesta Vaša? Do Betléma myseľ naša.

Čože ty čierny stojíš vzadu, vystrkuješ na nás bradu?

Ej, ja nie som žiaden čierny, som len od slnka opálený.

Slnko je toho príčina, že je moja tvár opálená.

Keby´s na slnko nechodil, nebol by´s sa tak opálil.

Maličké sme zavinuli,  do jasličiek uložili.

Dobre sa tu mávajte, s Pánom Bohom bývajte."

Zdroj: slovenské zvyky a tradície

Podobné články

Komentáre