Dnes je: streda 20.11.2019 | Sviatok má: | Zajtra má sviatok: kontakt@petrzalcan.sk
head
Dnes je 20. novembra- Svetový deň detí

Svätojánska noc

Pojem noci svätojánskej nesie so sebou pečať akéhosi magického tajomna a nepoznaných prírodných síl.

Sláveniu sviatku Svätého Jána predchádzali v ďalekej minulosti dvojtýždňové pohanské oslavy letného slnovratu, ktoré vyvrcholili práve na Svätého Jána. Boli to oslavy Slnka sprevádzané množstvom rituálov a tradícií. Po prijatí kresťanstva sa tento deň stal sviatkom Svätého Jána Krstiteľa. No mnohé pohanské zvyky a tradície pretrvali až do 20.storočia. Medzi najznámejšie zvyky patrí pálenie a preskakovanie vatier (kult slnka).

Zapálený oheň mal slnku vrátiť jeho silu a preskakovanie ohňa bol rituál očisty. Slobodné dievčatá si zdobili hlavy venčekmi z 9 lúčnych kvetov nazbieraných na 9tich lúkach. Pri pohľade cez venček do ohňa sa im mal zjaviť obraz ich budúceho muža. V mnohých kultúrach sa svätojánska noc končila kúpaním pri prvých lúčoch vychádzajúceho slnka.

Ľudia v minulosti verili aj v to, že počas slnovratu je zvýšená aktivita bosoriek a temných síl, preto sa pred nimi chránili rozličnými spôsobmi , napríklad  vyhýbali sa krížnym cestám, či dobytku do krmiva pridávali magiskú bylinu palinu.

Bylinkám natrhaným v čase Jánskeho sviatku sa pripisovala zvláštna liečivá moc a nazývali sa „svätojánskym korením". Ľudia verili, že rastliny kvitnúce na Jána majú čarovnú moc a pred východom slnka. Všetky slovanské národy poznajú povesť o zlatom kvete papradia, ktorý možno získať len za tejto noci. Kvet prinášal šťastie a robil človeka neviditeľným. Papradie označovalo aj miesta zakopaných pokladov. Staré kroniky popisujú zložité a nebezpečné rituály, ktoré umožnia získať tento vzácny kvet. Nehovoria už o tom, koľkým šťastlivcom sa to podarilo. Mnoho ich asi nebolo ak uvážime, že papradie nekvitne.

Svätojánskych bylín sa traduje v našich končinách dosť veľa, za zmienku však stoja hlavne dve. Krv svätého Jána - Ľubovník bodkovaný a Pás svätého Jána - Palina obyčajná.

Starí bylinkári verili vo výnimočné liečivé schopnosti ľubovníka trhaného o noci svätojánskej. V nás moderných a racionálne zmýšľajúcich ľuďom to vyvolávalo minimálne skrytý úsmev na tvári. Prekvapenie nastalo, keď sa študenti brnenskej lekárskej fakulty rozhodli pozrieť tomuto svätojánskemu tajomstvu trochu na kĺb. Zbierali ľubovník v rôznom čase a skúmali ho na obsah účinných látok. A neuveríte - svätojánsky ľubovník bol najsilnejší.

Nie je za tým však žiadna mágia. Už dávno je známe, že každá bylina zbieraná pre kvitnúcu vňať má najvyšší obsah liečivých látok práve na začiatku doby kvitnutia, čo je pri ľubovníku práve obdobie slnovratu.

A keďže časť účinných látok ľubovníka je značne prchavá, rastlinka je po celodenných horúčavách dosť „vysilená". Cez noc sa pozviecha a ráno je „zas plná síl". A už máme prozaické vysvetlenie pre súčasných bylinkárov. Ak chcete mať kvalitnú ľubovníkovú surovinu, zbierajte ju čo najskôr po vykvitnutí a hneď zrána len čo oschne od rosy, teda ešte pred obedňajším úpekom.

A prečo sa ľubovníku hovorilo „Krv svätého Jána"? Ak rozdrvíte puky ľubovníka medzi prstami hneď dostanete odpoveď. V prírodnom liečiteľstve sa táto vlastnosť ľubovníka využívala pri príprave známeho svätojánskeho oleja. Kvitnúca vňať sa nechala týždeň macerovať v slnečnicovom oleji. Po týždni sa vňať vymenila za čerstvú a macerácia pokračovala ďalší týždeň. Odmenou za túto prácu bol krásny červený olej výborných liečivých vlastností.

Ľubovník je silný a účinný prírodný prostriedok proti depresiám. Obsahuje zložky s protivírusovým pôsobením a látky posilňujúce imunitný systém. Čaj z kvetov pôsobí ako sedatívum, pomáha pri bolestiach hlavy, reumatických bolestiach a pri nervových ťažkostiach. Je veľmi dobrý na nervy - upokojuje, priaznivo vplýva na psychiku, pomáha zbaviť sa strachu, úzkosti, neurózy a nespavosti. Výťažky dobre pôsobia i pri chorobách pečene a žlčníka, pri žalúdočných vredoch a pri chorobách močových ciest.

Očistná a liečebná moc sa pripisovala tiež vode, najmä rose pozbieranej na lúke. Šťastie mal mať človek, ktorý chytil svätojánsku mušku (svietivka svätojánska – latinsky Lampyris noctiluca (L.)) a nosil ju pri sebe.



Autor: Petrzalcan | 23.06.2019 | zobrazené: 337 x |


Podobné články

• Vodič viezol cestujúcich pod vplyvom omamných látok. (19.11.2019)
• Tento víkend patrí oslavám 30.výročia Nežnej revolúcie. (16.11.2019)
• Ako vám pomôže mobil v nasledujúcich voľbách? (15.11.2019)
• Záchranca zo Sibíri (14.11.2019)
• V Rusovciach sa začali práce v parku pri kaštieli (08.11.2019)

Komentáre

FOTOGALÉRIA

Petržalské bunkre

ANKETA

Ako ste spokojní s čistotou v Petržalke? Oznámkujte ako v škole:

1
(43)

2
(22)

3
(35)

4
(46)

5
(50)


spolu 196 hlasov
/