Štúr ako muž a politik očami dnešnej doby

Práve dnes uplynie 200 rokov od narodenia Ľ.Štúra, významnej osobnosti našich dejín. Aký vlastne Štúr bol a akým by bol asi dnes? Zamyslela sa Iveta Plšeková, viceprimátorka Bratislavy, ktorá prevzala záštitu nad dnešným podujatím Vivat Ľudevít.

Ako by sme sa na Ľudovíta Štúra dívali dnes? Bol by úspešným mladým politikom, básnikom či  verejným činiteľom? Organizoval by petície, či rečnil na námestiach?

Iste bol zaujímavým zjavom. O jeho vzhľade vieme vďaka obrazom, lebo štúrovci sa radi nechávali portrétovať. Aj dnes ( tak ako v dobe kedy žil) by ženy povedali, že bol fešák. Vysoký, s modernou bradou, dnes by sme mu dali nálepku hipster.

Pekný, strunovitý, štíhly, s čiernymi, zahrievajúcimi, oheň sypúcimi očami a tmavogaštanovými, bohatými vlasmi, k tomu celý zjav jeho súmerný a strojný, sympatický každému, elektrinu tak neodolateľne zo seba púšťajúci, že nebolo mu možno vzdorovať! - tak Ľudovíta Štúra opisuje Jozef Miloslav Hurban.

Bol jedným z prvých slovenských  mužov , ktorí sa na isté príležitosti voňavkoval. Neodmysliteľnú šatku, predchodkyňu dnešnej kravaty mu uväzoval Kalinčiak. Štúr bol prototypom moderne sa obliekajúceho mladého muža. Aj keď nemal veľa peňazí, na svojom vzhľade si potrpel. Asi išlo o trend, ktorý si priniesol zo štúdií z Nemecka.

Chodil s partiou svojich priateľov, ktorých okrem iného spájal sľub, že sa neoženia. Aj dnes mnoho mladých mužov odkladá ženbu. No štúrovci postupne odpadávali od svojho sľubu. Keď sa ženil Hurban, Štúr odmietol ísť na jeho „pohreb“, ako hovoril o svadbe. Štúr sa ale neoženil. Kto vie, čo by sa napokon stalo, keby Adéla Ostrolúcka neochorela?

Život Štúra v súkromí nebol najveselší. Smrť mu zobrala matku, otca, neskôr brata a potom aj milovanú ženu. Trpel preto depresiami? Táto choroba nie je len modernou chorobou dneška, trpeli ňou mnohí významní ľudia aj v minulosti. Bol výstrel na osudnej poľovačke náhodný? Alebo bol koncom strastiplného života? Môžeme si len domýšľať.

Štúr nebol údajne veľmi populárny v dobe kedy žil. Bol chudobný, býval v centre Bratislavy a jeho chlebíkom bolo písanie a vydávanie novín. Zaujímal sa o kultúru, športu veľmi neholdoval. Hovoril asi 5 jazykmi. Nenavštevoval ani krčmy, blízka mu bola skôr zdržanlivosť. I keď kto vie, občas môže každý podľahnúť pokušeniu. No s istotou vieme, že keď v Modre chceli pred niekoľkými rokmi otvoriť krčmu U Štúra, jeho prasynovec protestoval, lebo Ľudovít nabádal k striedmosti a bolo by to zneuctením jeho pamiatky.

Aký teda bol Ľudovít Štúr? Zdržanlivý vzdelanec? Trocha sebecký, sebastredný?

Asi nie. Veď keď v roku 1851 zomrel jeho brat, Ľudovít prevzal úlohu otca jeho 7detí.

To by sebecký človek iste nedokázal. Ako vzdelaný a ambiciózny človek iste mohol pôsobiť na iných ako autoritatívny typ. No možno len vedel dostáť svojho slova. Bol cieľavedomý a preto neuhol, aj keď cesta k cieľu nebola hladká. V jednom článku som sa dočítala, že dokázal robiť aj kompromisy, ako v prípade  spisovnej slovenčiny, o ktorej boli veľké hádky. Vraj nenadával, a keď ho niekto nahneval, používal nezvyčajné slová, ktoré mali zdôrazniť bezcharakternosť.

Zle niesol klamstvo, zradu. Keď ho niekto sklamal, mal problém opäť danému človeku dôverovať.

Jeho doménou bolo vzdelanie a politika. To boli sféry, kde chcel dominovať. Svojich súputnikov udivoval najmä intelektuálnymi schopnosťami. Obklopoval sa knihami a rád ich požičiaval priateľom. Noci patrili písaniu listov. V dobe internetového vákua  boli listy jediným komunikačným prostriedkom na diaľku.

Jednou s tabuizovaných tém je téma sexuálnej orientácie Štúra. Ide o skutočnú tému založenú na faktoch, alebo ide o bulvárnu bublinu?  Znižuje táto pochybnosť silu jeho  myšlienok? Určite nie. Dokonca aj týmito pochybnosťami je Štúr akýsi bližší dnešným mladým ľuďom, pre ktorých je téma sexuálnej orientácie úplne normálnou. Dovolím si ešte oprieť sa o myšlienku  Józsefa Demmela: „Po rokoch bádania života Štúra a spoločnosti štúrovcov som dospel k názoru, že nebol homosexuál. Nenašiel som na to podklad a nepotvrdilo to ani moje historicko-metodologické skúmanie. Bol heterosexuál, ktorý skutočne veril v to, že svoje ciele môže dosiahnuť, len ak obetuje celý svoj život za národ.“

Nezabúdajme, že Štúr bol ovplyvnený módnymi pózami romantizmu, ktoré staromládenectvo vnímali priam ako podmienku na tvorbu. Bol prototypom silného vodcu, ktorého nasledovníci žili s jeho myšlienkami aj po jeho smrti..

Veľmi dôležitým faktorom v tomto smere bol jeho dar reči. Štúr bol naozaj vynikajúcim rečníkom. Dokázal si získať pozornosť a sympatie poslucháčov svojím zjavom a spôsobom vystupovania. Jeho argumenty boli presné,  reč zapálená. Dnes by bol prototypom charizmatického politika, či aktivistu. Iste by viedol komunitu, v ktorej by žil.

Dar reči a schopnosť nadchnúť poslucháčov boli zrejme  jedným z dôležitých kľúčov  jeho úspechu. Vynikajúce verbálne schopnosti potreboval aj ako profesor, politik, novinár či spisovateľ.  Iste na tom má podiel aj dlhoročné štúdium a bohaté skúsenosti s vystupovaním na verejnosti, ale som presvedčená, že táto jeho schopnosť bola do veľkej miery vrodená.

Veď už ako  20-ročný prednášal históriu slovanstva na bratislavskom lýceu,  22-ročný sa stal Palkovičovým námestníkom a vo veku 33 rokov úspešne vystúpil na uhorskom sneme. Pozoruhodné.

Asi aj dnes by bol zarytým starým mládencom. Bol jednoducho idealista.

Štúr mal myseľ otvorenú aj pre obyčajné problémy prostých ľudí, nevyhýbal sa kontaktu so sedliakmi, ľuďmi z vidieka. Rád si zaspieval i ľudové piesne.

No mal aj nepriateľov, kritikov a odporcov. I dnes. Prílišná idealizácia iste nie je namieste a vyskladať si obraz Štúra len z diela Ľuda Zúbeka iste nie je dobré.

Celkom objektívny a pravdivý obraz Štúra už asi nevytvoríme. Na základe opisov jeho súčasníkov však možno povedať, že to bol mimoriadne vzdelaný, rozhľadený, inteligentný a charizmatický človek. Výborné vzdelanie a dobré rečové schopnosti mu dávali dobré predpoklady na to, aby bol pri stretnutiach s ľuďmi úspešný. Dokázal si získať príslušníkov rôznych vekových a spoločenských vrstiev jednak svojím rečníckym umením, jednak láskavým a vľúdnym správaním.

Ľudovít Štúr bol zásadový človek - prísny k sebe aj k iným. To ho viedlo k úspechom no vytváralo aj bariéry. Často však  narážal na rozpor medzi ideálom a skutočnosťou. Vyčítali mu márnomyseľnosť, slávybažnosť, ľahkovernosť, netrpezlivosť.

Rovnako však platí, že Štúr bol originálny, sebaistý a šľachetný človek. Bol človekom, ktorý hľadal na prvom miesto blaho celospoločenské pred vlastným a to nám v dnešnej dobe akosi chýba. Každému, politikov nevynímajúc. V tom je hodný nasledovania.

Iveta Plšeková, viceprimátorka Bratislavy

Podobné články

Komentáre