V stredu 26.10. navštívila vojenský cintorín Veľkej vojny v Bratislave- Petržalke štátna, vojenská aj samosprávna delegácia zo Srbska.
Je to opakovaná a pravidelná tradícia, že v dátum blízkom ukončenia 1.svetovej vojny srbská delegácia navštívi a položí pamätné vence na miestach, kde snívajú večný sen srbskí vojaci Veľkej vojny.
Srbskú delegáciu viedol pán Miodrag Kapor, štátny tajomník Ministerstva práce, zamestnanosti, otázok vojnových veteránov a sociálnych záležitostí. Štátny tajomník Kapor ocenil starostlivosť o cintorín a o spoločné, hoci niekedy aj smutné, dejiny a pripomenul aj neutíchajúcu srbskú pamiatku na 44 slovenských obetí v Kragujevci.
V delegácii boli aj predstavitelia Ministerstva obrany a Ozbrojených síl Srbska a mladí poslucháči (kadeti) Vojenskej akadémie a Kriminalisticko-policajnej univerzity, pre ktorých to bola zaujímavá skúsenosť, aby navštívili pamätné miesta Srbska na bratskom Slovensku. Po pietnom akte navštívili bunker B-S8 z obrannej línie Československa, postavený v rokoch 1936-38, v ktorom je dnes súkromné vojenské múzeum.
Na pietnom akte sa zúčastnili aj domáci predstavitelia, starosta Petržalky pán Ján Hrčka, Ministerstvo vnútra SR zastupoval generálny riaditeľ pán Adrián Jenčo.
Podpredseda Petržalského okrášľovacieho spolku pán Ernest Huska mal krátku prednášku o dejinách cintorína. Spomenul aj účasť českých a slovenských vojakov v Srbskej armáde, ktorí boli neskôr základom pre Československé légie vo Francúzsku.
Domáci Slováci zvlášť ocenili, že do Petržalky prišli aj zástupcovia slovenskej menšiny v Srbsku, z Kovačice, pán Jaroslav Hrubik - predseda samosprávy a pani Dušanka Petrak , riaditeľa kovačického Centra pre sociálnu prácu.
Na petržalskom cintoríne leží 331 vojakov 9 národov a národností. Vojakov Rakúsko-Uhorska aj ich vtedajší odporcovia, Rusi či Srbi.
Vojaci, ktorí nezomreli v boji či hladom v zajateckom tábore, ale v bratislavských nemocniciach v rokoch 1916-18, kde dostali lekársku starostlivosť rovnako ako domáci vojaci.
Aj toto bola tradične tolerantná Bratislava. Smrťou sa nepriateľstvo skončilo, každý dostal svojich 2 m2 a kríž.
Po smrti ležia vojaci vedľa seba, tak ako chronologicky pre nich prišla smrť. . Vedľa Maďara leží Rus, vedľa Slováka či Rakúšana je srbský hrob. Miesto pre večný odpočinok si tu našiel aj vojak až ďalekého Gruzínska.
Na druhý deň delegácia navštívila miesta a cintorín bývalého zajateckého tábora Veľký Meder, kde žiaľ o vtedajšej tolerancii k zajatcom už písať nie je možné ....
Pietne spomienky na cintoríne sú pravidelné, prichádzajú veteráni, ministerstvo obrany, opakovane aj prezidentka republiky Zuzana Čaputová, najčastejšie 11.novembra na Deň veteránov, deň červených makov. Rodiny s deťmi, turisti aj cyklisti na potulkách pohraničím navštevujú cintorín celoročne.
Nad cintorínom sa pomyselne vznáša myšlienka, citát z evanjelií :
A prídu od východu i západu, od severu i od juhu a budú stolovať v Božom kráľovstve. (Lk 13-29)