Dnes je: utorok 18.01.2022 | Sviatok má: | Zajtra má sviatok: kontakt@petrzalcan.sk
head
Pranostika na dnes: Januárové dažde, siatinám nešťastie.

Sme pripravení na možnú zmenu klímy nášho mesta ?

Pripomienky Petržalského okrášľovacieho spolku ku  materiálu Adaptačná stratégia ku zmene klímy na území Hl. mesta SR Bratislavy

 

 

 

V pondelok 26.5. mesto Bratislava pozýva na verejnú prezentáciu zaujímavého materiálu Adaptačnej stratégie ku zmene klímy na území Hl.mesta SR Bratislavy. Prezentácia sa uskutoční o 17,00 v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca.

 

 

 

 Podľa pozvánky, citujeme : obsahom prezentácie bude základná informácia o Adaptačnej stratégii spolu s predstavením scenárov zmeny klímy pre mesto Bratislava, identifikáciou ich predpokladaných dôsledkov, vyhodnotenie zraniteľnosti kľúčových oblastí života v meste ako aj formulovanie cieľov a opatrení. 

 

 

 

Celý material nájedte na : http://www.bratislava.sk/VismoOnline_ActionScripts/File.ashx?id_org=700000&id_dokumenty=11042712

 

 

 

Petržalský okrášľovací spolok má v predmete svojej činnosti aj ochranu ŽP práve v urbánnom prostredí. Na základe pracovného materiálu ku stratégii sme vypracovali pripomienky a námety, ktoré sme ešte 25. februára zaslali spracovateľom. Dnes vám ich chceme predstaviť  v literárnejšej či čitateľnejšej podobe, spracovaný z našich vtedajších pripomienok, ale zo zachovaním obsahu. Chápeme, že čitateľ tohoto článku nemusí byť zorientovaný, keďže pôvodný materiál nebol zverejnený a v pondelok predstavovaný je len skrátenou a spracovanou verziou, ale naše pripomienky môžu aspoň predstaviť štruktúru a spôsob myslenia spracovatreľov. POS pokladá prácu hlavného mesta na takomto projekte za veľmi užitočnú a dôležitú, očakávame však, že okrem odbornej oponentúry sa začnú vytvárať najprv politické a po nich aj reálne riešenia v samospráve mesta a mestských častí.

 

 

 

Pripomienky POS :

 

Podľa POS nie je v až tak dôležité, či človek je hlavným ovplyvňovateľom. Zmeny klímy sa dejú tak či tak. Žiaľ, hlavným argumentom rôznych klimaskeptikov je spor, či človek je alebo nie je spúšťačom zmien, a tým sa úspešne zakrýva fakt, že sa tie zmeny dejú. Vlastný negatívny vplyv zmien je v tomto spore často sekundárny. Navrhli sme preto, aby text nevyvolával tento zástupný spor, ale aby zostal pri svojom obsahu, vychádzajúcom z názvu.

 

 

 

Pri kapitole Zmierňovanie prejavov zmeny klímy sme upozornili, že stratégiasa týka síce mesta, ale to je posadené do svojho okolia a nekončí svojimi hranicami. Upozornili sme, že je potrebné viac sa venovať zmenám vo vnímaní okolitej krajiny miest tak, aby vlastnou suburbanizáciou mesto neprerastalo do okolitej krajiny a nevytvorilu vo svojim okolí sídelnú kašu riedkeho osídlenia, čím sa rozširuje tepelný vakúš mesta do čoraz väčšej vzdialenosti.

 

 

 

Využívanie rôznych obnoviteľných zdrojov energií je čoraz populárnejšie, ale  v mestskom a najmä priemyselnom prostredí máme viac druhotných energetických zdrojov ako obnoviteľných zdrojov. Špeciálne pre mestské prostredie treba viac využívať odpadové teplo z rôznych veľkých chladiacich zariadení napr. skladov potravín a veľkoobchodov, klimatizácií  – napríklad na ohrev teplej úžitkovej vody, kde toto teplo nám nevyužité otepľuje okolie budov.

 

 

 

 

 

 

 

Zvýšenie aktuálnej informovanosti :

 

Na úrovni mestského obyvateľstva sme navrhli potrebu informačného systému, treba nájsť spôsob, ako pomocou IT technológií priamo varovať obyvateľov pred tropickými dňami, prívalovými búrkami a pod. Tu vidíme priestor pre mobilných operátorov.

 

Máme za to, že ako už existuje samosprávne vzdelávanie starších obyvateľov v oblasti prevencie pred rôznymi, dovoľte nám použiť slangové slovo, „šmejdami“, bude potrebná informovanosť, poučenia aj prevencia a kontrola pred zatiaľ nepoznanými účinkami zmien klímy.

 

 Situácia vo Francúzsku z leta roku 2003, kedy oficiálne priznali 5000 úmrtí z vplyvu tepla a spolu horúčavy prispeli k smrti približne 30 000 ľudí v Belgicku, Británii, Francúzsku, Holandsku, Portugalsku, Španielsku a Taliansku,  by nám mali byť dostatočným varovaním.

 

 

 

Napriek veľmi podrobnému a kvalitnému spracovaniu kapitoly Súčasná klimatická a mikroklimatická charakteristika v Bratislave, sme tu nezaznamenali priame upozornenie na vznik a nebezpečenstvo tzv. tepelných ostrovov, čiže miest lokálnych prehriatí, ktoré vznikajú v mestskom prostredí  (v angličtine Urban Heat Island  -UHI) a prevencie pred nimi  Pokladali sme za dôležité v takomto strategickom materiáli na toto jasne upozorniť aj s naznačením spôsobov riešenia.

 

 

 

 Kľúčové dôsledky vplyvov zmeny klímy na území Bratislavy

 

Pri dopadoch zmeny na energetiku a energetickú infraštruktúru, sme pozitívne zaznamenali upozornenia na možnosti častejších výpadkov rozvodných systémov – čiže prenosovej sústavy. Okrem už existujúcej diverzifikácie zdrojov energie zásobujúcich mesto, sme upozornili na chýbajúcu časť – stanovanie tzv. krízovej infraštruktúry mesta, ktorá musí fungovať aspoň istý čas (stačí niekoľko dní) , aj keď by nastal celkový  „black out“. Tu bude potrebná aj spolupráca s BSK, resp. nájsť vhodné zdroje práve na území BSK, aby v prípade klimatického problému mohla byť krízová infraštrukúra napájaná zo zdrojov na vlastnom území BSK bez potreby (a nebezpečenstva) diaľkových prenosov.

 

 

 

Oblasť „Zdravie obyvateľstva“

 

Pri zvyšovaní podielu vegetácie, osobitne v zastavaných centrách miest treba uvažovať s ich zvýšením aj na miestach, kde historicky neboli. Názorným príkladom je Hlavné námestie, ktoré sa začiatkom 90.rokov dalo do podoby námestia bez zelene, odstránila sa vegetácia,  ktorú tam v 19. storočí dal historický Bratislavsky okrásľovací spolok. Získali sme síce otvorené plochu bývalého stredovekého trhoviska, kde stromy skutočne neboli – ale na druhej strane máme mestský tepelný ostrov, kde sa v letnom období nedá pred páliacim slnkom schovať a kde obyvatelia a návštevníci chvíľu schovávajúci sa pri bývalom Café Roland v poslednom zvyšku tieňa akurát rýchlo prebehnú do síce nevábneho, ale predsa len zatieneného Františkánskeho námestia. Jeho stromy, však  pozitívne ovplyvniť takúto veľkú plochu Hlavného nám. nedokážu. O pár sto metrov vzdialené Hviezdoslavovo námestie má teplotnú pohodu ďaleko lepšiu. Zaujímavým pokusom v lete je pozorovať a porovnávať rytmus chôdze návštevníkov rôznych ulíc a námestí, napriek tomu že Hlavné námestie je centrálnym, kde je čo obdivovať na obklopujúcej architekture, tak rýchlosť chôdze jeho návštevníkov je väčšia - rýchlejšia ako na Hviezdoslavovom námesti.

 

 

 

Už mimo pripomienok : Aj toto ilustruje nebezpečenstvo vytvárania takýchto priestorov nezmyselnym výrubom a vytváranim plôch bez retencie z ktoryýh voda len odtečie - odparovanie totiž aj ochladzuje, veď si spomente na svoju strednú školu a fyziku a pojem merné skupenské teplo vyparovania, čiže koľko veľa tepla sa spotrebuje, aby sa voda premenila na paru rovnakej teploty. Aj toto je riziko prílišnej urbanizácie koridoru okolo Chorvátskeho ramena, hoci my nie sme úplnými odporcmi zahusťovania mesta, lebo keď zakážeme stavať v meste, bude sa stavať za mestom a to má množstvo, najmä dopravných, negativ

 

 

 

 Oblasť „Doprava a dopravná infraštruktúra“

 

 

 

POS upozornilo na dôležitosť témy asfalt v meste,  Skutočne, asfalt je tou hmotou, ktorá v meste pokrýva najväčšie množstvo plôch a oplatí sa ním zaoberať. Upozornili sme na možnosť zmeny jeho farebnosti smerom ku svetlejším farbám, čím by sa zvýšila jeho odrážavosť a tým znížila jeho schopnosť akumulácie tepla. Asfalt v lete cez deň teplo naakumuluje a v noci zase vyžaruje, čím sa stáva, že v lete pre spánok príjemný rozdiel medzi dennou a nočnou teplotou, sa týmto znižuje. Asfalt skutočne nemusí byť tmavej farby, už teraz existujú vhodne zosvetlovacie pigmenty a je to „len“ otázka ceny. Máme za to, že by bolo možné uvažovať aj o tom, aby mesto odporúčalo  o pri novostavbách, akej farby by mali byť najmä na juh otočné fasády. Sú mestá, kde farebnosť budov nie je odporúčací ale záväzný faktor pre stavebníka, ale to by zrejme muselo dôjsť k zmene stavebného zákona.

 

 

 

Cyklotrasy Pri budovaní cyklotrás treba uvažovať aj o ich zatienení korunami stromov. Je zaujímavé, že už v baroku vedeli, že pre jazdcov na koňoch či povozoch je príjemné, keď na nich nepáli slnko. Budovali sa aleje z listnatých stromov – v lete tienili, v zime listy opadali a prepustili potrebné svetlo.

 

 

 

P.S. Petržalský okrášľovací spolok sa chystá do Viedne na konferenciu o ostrovoch prehriatia v mestách   (Urban Heat Islands) , ktorá bude v polovici júna. Správu z konferencie aj jej materiály, budú aj v českom jazyku, vám prinesieme na stránkach naších web novín Petržalčan

 

www.petrzalcan.sk. 

 

 

 

 

 

Ernest Huska

 

podpredseda POS

 



Autor: Petrzalcan | 26.05.2014 | zobrazené: 1567 x |


Podobné články

• Stihne mesto vybudovať druhú etapu električky? (10.10.2021)
• Po kom je pomenované Rudnayovo námestie? (13.09.2021)
• Program Dni Petržalky (10.09.2021)
• V Petržalke občania spisujú novú petíciu proti výstavbe supermarketu Kaufland (01.09.2021)
• Skutočná Sahara vám učarí na celý život (18.08.2021)

Komentáre

FOTOGALÉRIA

Detský svet Central park Petržalka

ANKETA

Bude tento rok lepší ako rok 2021?

Áno, určite
(20)

Skôr nie
(11)

Určite nie
(16)

O 50% lepší
(19)


spolu 66 hlasov
/