Redakcia Petržalčana sa obrátila s niekoľkými otázkami na Marcela Slávika, známeho Petržalčana bojujúceho za zákonnosť v samospráve a kvalitné riešenia pre Petržalku. Rozhovor je v plnom znení, do odpovedí M.Slávika sme nezasahovali.
Opakovane sa zúčastňujete verejných prerokovaní územného plánu mesta ako aj rôznych investičných zámerov, ktoré sa týkajú Petržalky. Ako ste spokojný s prerokovaním?
Marcel Slávik:
Verejné prerokovanie návrhu územného plánu alebo jeho zmien je v stavebnom zákone definovaný ako jeden z neopomenuteľných procesných úkonov. Vyplýva z európskej legislatívy a je čiastočnou implementáciou napríklad Aarhurského dohovoru o účasti verejnosti v rozhodovacom procese a príslušných európskych smerníc. Kto má záujem o precíznejší právnický jazyk, tak Aarhurský dohovor je medzištátna zmluva, ktorá má prednosť pred národnou legislatívou a vyšla v zbierke zákonov pod č. 43/2006 Z.z. a spomínané smernice sú 85/337/EEC, 2003/35/ES, 200/240/ESC a 2011/92/EU a veľmi podrobne upravujú schvaľovací proces a jeho náležitosti. Veľmi významným medzníkom bol aj rozsudok Európskeho súdu z neďalekého Pezinka vo veci tzv. Pezinskej skládky. Vyriekol záväzný výklad práva pre celú Európsku úniu v tom zmysle, že právo na priaznivé životné prostredie je nadradené napríklad vlastníckemu právu, či právam na investície ako aj to, že verejnosť má mať vždy reálnu možnosť ovplyvniť rozhodovanie.
Rešpektuje samospráva občanov v týchto procesoch ako rovnocenných partnerov?
Zdá sa, že mesto Bratislava – a tým myslím aj jeho štatutára aj niektorých pracovníkov magistrátu – si žiaľ neosvojilo princípy týchto procesov a legislatívnych noriem a územný plán a proces jeho prijatia si vykladajú účelovo po svojom. Pristupujú k mestu zvláštnou kombináciou feudálneho zemepána a predsedu MNV. Ak ide o rozhodovanie, správa sa ako feudálny zemepán a obyvatelia sú akoby jeho poddaný nútená všetko strpieť, ak ide o administratívne procesy a správne konania, tak ako miestny národný výbor.
Územný plán mesta, spolu s PHSR, sú základné strategické dokumenty mesta, ktoré mu dávajú (alebo aspoň majú dávať) jasnú víziu, majú mu dávať zmysel. Sú jasným znamením pre obyvateľov mesta, jeho návštevníkov, podnikateľov aj investorov. Žiaľ toto vedenie mesta a magistrát chápe územný plán (a ako uvidíme v ďalšom texte aj svojich obyvateľov) len ako nutné, zlo ktoré musia absolvovať a prekonať na presadenie svojich zámerom. Niečo také je v hlavnom meste európskeho štátu nemysliteľné a to dokonca nielen na západ, ale už aj na východ a juh od nás.
Žiaľ, uvedené nedostatky sa týkajú skoro všetkých zámerov, ktoré sa v Petržalke realizujú.
A čo prístup samosprávy k obyvateľom a aktivistom?
Žiadny obyvateľ mesta, ktorému na ňom záleží, nemôže ostať ľahostajný napríklad po poslednom vývoje udalostí v prípade Jasovského ulice a Domina. Je to posledný a teda aktuálny príklad arogancie samosprávy, ktorá by mala byť v skutočnosti na strane vlastných obyvateľov. Napriek tomu, že ľudia z Jasovského mali v územnom konaní zabezpečené isté odstupy od ich domu, napriek tomu, že boli účastníkmi konaní, napriek tomu si stavebným, posvätený stavebným rozhodnutím podpísaným starostom Bajanom, dovolil stavať v rozpore s týmito dokumentami.
Skutočnosť, že vlastníkom pozemkov je p. Skovajsa, dlhoročný spolupracovník starostu Bajana a v súčasnosti aj konateľ petržalskej organizácie Verejnoprospešné služby, že projektantom je brat súčasného starostu je dostatočným výkričníkom, aby sme boli opatrný a skúmali čo sa to vlastne deje. Ak zoberieme do úvahy obdobne pochybný postup mestskej časti Petržalka v prípade domu BAJO pri Sade Janka Kráľa, kde je architektom zase starostov brat a žena investora je vedúcou stavebného úradu, treba sa určite pýtať a dôsledne dosledovať zákonnosť a transparentnosť všetkých konaní a povoľovaní. Vlastne celého rozhodovania o Petržalke.
Známym ste sa stali svojou angažovanosťou v projekte električky do Petržalky. Čo si myslíte o tomto projekte, najmä keď sa už stavia?
Hneď na úvod chcem zdôrazniť, že v projekte električky nie som aktívny ja ako osoba ale dom Rovniankova 14. A rovnako chcem zdôrazniť, že nie sme apriori proti električke. Sme však za električku, ktorá povedie zeleným parkom a nie „manhattanom“ a sme proti tomu, aby stavba a jej dôsledky negatívne ovplyvnili existujúcich vlastníkov. Je povinnosťou samosprávy zohľadňovať potreby a pripomienky vlastných obyvateľov.
Už som spomenul, že veríme, že sa nás priamo týka nielen náš dom ale aj jeho okolie. Preto sme sa spojili s odborníkmi na životné prostredie (RNDr. Tomáš Kušík), dopravu (Výskumný ústav dopravný), územné plánovanie a správne konania (Ing. Vladimír Dulla) a spoločne sme vypracovali naše stanovisko k projektu električky. Z komplexného posúdenia nám vyplynulo, že hoci je električka vo všeobecnosti prínosom pre život mesta, tento konkrétny projekt je zlý. Nerieši problém dopravy, práve naopak ešte viac ju komplikuje, funguje ako trójsky kôň pre zahustenie tohto územia, pre obyvateľov znamená riziko zvýšeného hluku a zníženie dostupnosti služieb. Sme účastný posudzovania od jeho začiatku, teda od roku 2006 a okrem mesta sme jediným subjektom, ktorý sa podieľa na rozhodovacom procese. Keďže však veríme v konštruktívny prístup, neboli sme len kritikmi. Konštruktívne sme navrhli inú víziu Petržalky a centrálneho priestoru pri Chorvátskom ramene. V jednoduchosti by sme ho mohli charakterizovať ako centrálny mestský park v Petržalke s nadväznosťou na pešie terasy tvoriace akési celopetržalské korzo, prípadne doplnené električkou v tomto parku. Od začiatku sme však zároveň podporovali aj budovanie podzemného metra, nakoľko toto jediné dokáže strednodobo aj dlhodobo riešiť dopravné problémy, čo električka nedokáže. S našimi závermi súhlasilo a podporilo aj ministerstvo životného prostredia v EIA, aj miestne zastupiteľstvo v Petržalke. My veríme, že sa Petržalka môže do budúcna vyvíjať aj inak, lepšie. Ponúkame alternatívu aj svojim susedom. Zdá sa, že to našlo odozvu, lebo túto víziu dnes podporuje napríklad aj Petržalský okrášľovací spolok ale aj už spomínaná petícia proti 4-prúdovke ale aj spoločný výzva a aktivita 6 občianskych iniciatív a združení.
Teraz si povedzme niekoľko faktov: Ministerstvo životného prostredia vo svojom záverečnom stanovisku k projektu električky vydalo 35 záväzných podmienok pre ďalšie stupne projektovej rozpracovanosti a z toho vyše tretina bola akceptovaná z našich návrhov. Dokonca MŽP SR explicitne uvádza, že naše návrhy majú byť spracované samostatným projektom so všetkými legislatívnymi náležitosťami. Netreba hádam dodávať, že to ostalo ignorované. Ministerstvo výstavby skonštatovalo, že Rovniankova 14 je účastníkom konaní, tento právny názor potvrdil aj Najvyšší súd SR a napriek tomu to samospráva nerešpektovala. A keďže sme o svojom práve presvedčený, ideme využiť všetky právne možnosti, ktoré nám legislatíva umožňuje, vrátane súdneho sporu. Mali sme však snahu sporu predísť. Navrhli sme primátorovi, že by sme tieto záujmy a práva Petržalčanov začali riešiť ako doma, vo vlastnej kuchyni. Preto som mu navrhol, že by som sa stal jeho poradcom, ktorý by bol zodpovedný za túto oblasť. To však neznamená, že by som zmenil názor alebo ho vymieňal za funkcie. To znamená len toľko, že by mesto uznalo a rešpektovalo obyvateľov a začalo s nimi seriózny dialóg a predišlo by tak sporu. A samozrejme by na to vyčlenilo príslušné materiálne a procesné zdroje. Chápali sme to tak, že by samospráva priznala svoje doterajšie zlyhania a vykonala by snahu aspoň o dodatočnú nápravu tým, že by pre obyvateľov zriadilo funkciu poradcu primátora, ktorý by sa tak stal akýmsi tribúnom ľudu. Ak by sme videli ústretovosť zo strany mesta a primátora, aj my sme boli pripravení ukázať rovnakú ústretovosť. Primátor však ukázal ako si on predstavuje spoluprácu – jedine tak, že ten druhý sa musí vzdať svojho názoru a akceptovať ten jeho. Nedal nám inú možnosť, ako sa obrátiť na súd.
Proces prípravy tohto projektu sa začal v roku 2006, čo je dnes už vyše 7 rokov, čo bránilo samospráve nájsť konštruktívne riešenie so svojimi obyvateľmi? Prečo nevyužili čas na nájdenie dohody? Ale potom na zastupiteľstve primátor vydiera mestských poslancov, že mu musia schváliť projekt v časovej tiesni. Ja sa pýtam, čo robila samospráva tých 7 rokov? Čo robil on osobne ako starosta Petržalky a následne ako primátor? Po tom ako vznikla petičná akcia proti 4-prúdovke sa primátor vyjadril, že tá sa veru stavať nebude. Keď petičníci požadovali, aby teda vypadla aj z územného plánu, primátorova odpoveď bola, že takáto zmena nebude predmetom zmien a doplnkov územného plánu (hoci v tých istých zmenách napĺňa sľub pre Kráľovu horu v Karlovke) a ing. Schlosser sa vyjadrím, že o potrebe tejto cesty sa vedú rokovania s investorom Petržalka city. A to si niektorí naivne mysleli, že keď sa začala obstarávať urbanisticko-architektonická štúdia na zónu pri Chorvátskom ramene, tak že jej potreba vyplynie z jej riešenia, ako bolo primátorom prisľúbené. V súlade s Výskumným ústavom dopravným už sedem rokov tvrdíme, že električka tak ako ju navrhuje mesto je dopravne neodôvodnená a spôsobí len ďalšie komplikácie v doprave. Boli sme osočovaní a včera primátor len tak medzirečou prizná, že električka sama o sebe má maximálnu využiteľnosť 40% (my sme hovorili o približne 35%) a aby sa ekonomicky aj dopravne oplatila, treba ľudí k nej zvážať z celej Petržalky, čo sa však neobíde bez stavania cesty a následnej redukcie spojov voči čomu s čím prirodzene nesúhlasia ani Bratislavčania.
Kto je vlastne Rovniankova 14, ktorú zastupujete? Máte možnosť verejnosti povedať , ako podľa Vás samospráva "zavádza"...
Rovniankova 14 je taký obyčajný panelák v Petržalke, v jej srdci. A predsa nie až tak obyčajný. Keď sme pred vyše 13 rokmi odkúpili byty do súkromného vlastníctva, stali sme sa aj zodpovední za chod domu a všetko čo s tým súvisí. Rozhodli sme sa však pristupovať k tomu trošku ináč. Rozhodli sme sa dať nášmu domu dlhodobú víziu a rozhodli sme sa, že chceme bývať v kvalitnom dome, na petržalské pomery vo vysokom nadštandarde. V prvom rade bolo treba vyriešiť bezpečnosť, ochranu ľudí ale aj investícií. Spolu s firmou RYS sme vyvinuli DEK systém, ktorý sa stal štandardom nielen v Bratislave a na Slovensku ale v celej Strednej Európe. Behom troch rokov sa v dôsledku tohto projektu znížil kriminalita v Petržalke z rádovo niekoľko stoviek trestných činov na rádovo pár desiatok s tým, že sa zmenila aj jej štruktúra, výrazne poklesla majetková a drogová kriminalita. Málokto si však uvedomuje, že tzv. pípače, čipové kľúče ako sa niekedy DEK medzi ľuďmi vraví majú svoj pôvod v Petržalke, konkrétne v našom dome.
Následne sme postupne vykonali zateplenie, hydraulické vyregulovanie, opravili strechu, celkovú rekonštrukciu domu a odstránenie systémových porúch. Začali sme si však čoraz viac uvedomovať, že nie sme izolovaní, ale že sme súčasťou ulice, sídliska. Že náš domov nekončí za dverami nášho bytu, či domu. Začali sme sa zaujímať aj o svoje okolie, ulicu, terasu, či celé sídlisko. Videli sme, že dobrý projekt (akým bezpochyby DEK je) môže mať veľmi veľký vplyv na zvýšenie životného štandardu obyvateľov. Boli sme tak prvým domom, ktorý v spolupráci s poslancami minulého miestneho zastupiteľstva presadil rekonštrukcie terás v Petržalke (terasa na Rovniankovej bola pilotným projektom) a vďaka našej angažovanosti je dnes v petržalskom rozpočte na tento účel vyčlenená samostatná kapitola a tak nepriamo z našich skúseností môžu čerpať aj ďalší. Podobne sme sa zasadili o riešenie problematiky čistoty kontajnerových stojísk vyjadrených jednoduchým heslom „obyvatelia sa starajú o čistotu v stojisku, samospráva okolo“ a boli sme spolu s minulými miestnymi poslancami spolu iniciátori projektu financovania budovania kontajnerových stojísk (hoci to naše sme si komplente zaplatili z vlastného). Podobne sme boli pri vzniku projektu petržalských predzáhradiek, či projektu Susedská knižnica. Všetko dnes samozrejmá súčasť Petržalského života a položka v miestnom rozpočte.
Môžeme však začrieť aj do iných oblastí života mesta. Použijem pri tom článok z Bratislavských novín Rada Števčíka: „Ak chcú Bratislavčania, aby bolo ich mesto čistejšie, musia si ho vo voľnom čase dobrovoľne upratať. Takto vznikla Zelená hliadka, ktorá zadarmo robí to, za čo na magistráte a miestnych úradoch mestských častí niekto berie nemalé peniaze. Z dobrovoľníctva sa stala samozrejmosť. Ak sa Bratislavčania nechcú pozerať na hrdzavé zábradlie na cestách, musia si ho sami vyčistiť a namaľovať. Ak chcú obyvatelia tohto mesta opäť chodiť na mestské hradby, musia si ich najskôr vyčistiť a začať zbierať peniaze na ich obnovu, pretože mesto na to nemá, ani mať nebude. Na to všetko sme si už akosi zvykli.“ Ja sa však pýtam: Naozaj sme si zvykli? My na Rovniankovej 14 sme si veru nezvykli. Ale miesto toho aktívne robíme svoj dom a svoje okolie lepším. Ponúkame to aj ostatným Petržalčanom. Podobne ako sme my sú tu aj íné združenia, spolky, iniciatívy, spomeniem len Petržalský okrášľovací spolok, Jednotku oduševneného Petržalčana, OZ Detské ihriská, petíciu proti 4-prúdovke, Zelenú hliadku, Cyklokoalíciu a mnohé ďalšie. Pozrime sa na výsledky toho, kto čo už v tomto meste dokázal. A zároveň musíme byť aktívny. Lebo toto mesto patrí nám a len my sami si ho môžeme spraviť lepším a krajším.