Prišiel čas snežienok

Sneh zmizol, dni sú dlhšie a teplota cez deň dosahuje už sem tam nad 10 stupňov a to je ideálny čas, aby tak ako každý rok, začali zo zeme vykúkať prvé jarné kvety.

Medzi tie najkrajšie v našich lesoch patrí snežienka. Snežienka, plným menom Snežienka jarná ( latinsky Galanthus Nivalis)  patrí k prvému symbolu jari.

Latinské meno rodu Galanthus pochádza z gréčtiny a v doslovnom preklade znamená mliečny kvet (gala – mlieko, anthos – kvet). Druhové meno nivalis je tiež gréckeho pôvodu a znamená „zo snehu“. Takže Galanthus nivalis je v preklade „mliečny kvet vyrastajúci zo snehu“.

Ľudové pomenovania snežienok často odzrkadľujú jej skorý jarný rast. V Čechách sa nazýva podsněžník, v anglosaských krajinách má ľudový názov „družička Februára“, v Holandsku volajú snežienky „bláznivé dievčatá“, vo Francúzsku „snehové zvončeky“, „zimné zvončeky“, „snežné fialky“ alebo perce-neige –„snežný priebojník“. Vo Švajčiarsku je to „Amselblümli“ (Amsel – drozd), pretože v čase, keď kvitne, už v lesoch spievajú drozdy.

Na svete existuje okolo pätnásť druhov snežienok a skoro všade, kde rastú, sa považujú za poslov jari. Druh Galanthus nivalis pôvodne pochádza zo západnej Európy a je prirodzene rozšírený od pohoria Kaukaz až po Irán a Kaspické more. Druhom s najväčšími kvetmi je Galanthus elwesii. Snežienka s vedeckým menom Galanthus reginae-olgae zasa nekvitne na jar, ale na jeseň (pomenovali ju na počesť kráľovnej Olgy Konstantinovny Romanovovej 1851 – 1926).

Snežienka je jedovatá rastlina. Otrava sa po požití prejavuje u človeka silným zvracaním, ale  nie je smrteľná. Jed sa dostane z tela sám. U dobytka je to však inak a najmä kravy môžu po zožratí veľkého množstva rastlín uhynúť.

V priaznivých podmienkach môže dorásť do výšky 20 cm. Jej zvončekovité kvety pútajú pozornosť tromi snehobielymi okvetnými lístkami. Rozkvitnuté dokážu odolať aj desaťstupňovým mrazom.

Snežienky sú v kvetinárstve šľachtené už od 16. storočia a v súčasnosti existuje okolo 200 záhradných kultivarov, ktoré vznikli aj vďaka kríženiu s ázijskými druhmi, importovanými do európskych záhrad niekedy okolo roku 1880. Do Británie boli snežienky údajne privezené na začiatku vlády kráľovnej Alžbety I. (1533 – 1603), podľa iného zdroja sa tam dostali z územia dnešného Talianska už v 1. storočí n. l.

Od roku 1999 až do roku 2003 u nás platilo, že snežienka bola chránená a nesmela sa trhať. Dnes si ich môžete voľne odtrhnúť, pokiaľ nerastú na území, ktoré je vyhlásené za tretí a vyšší stupeň chránenej krajinnej oblasti.

"Ak snežienky vyrástli napríklad v záhrade, je dovolené ich natrhať bez postihov. Rezort životného prostredia apeluje na všetkých, aby si vážili prírodu okolo seba tak, aby sa z týchto jarných kvetov mohli tešiť aj ďalší ľudia," píše sa v tlačovej správe Ministerstva životného prostredia. Niekdajšie zaradenie snežienok na zoznam chránených rastlín zapríčinil ich masívny zber najmä pred Medzinárodným dňom žien.

Vo vyššom stupni chráneného územia by mohlo byť zbieranie snežienok potrestané pokutou, ktorej horná hranica je až 3300 EUR. Zoznam chránených území si môžete vyhľadat na stránkach Enviroportálu.

Podobné články

Komentáre