Príbeh s dobrým koncom

Sú ľudia, ktorí si myslia, že sú ochrancovia zvierat, no svojim konaním nie vždy zvieratám pomáhajú Naopak sú skromní ľudia, ktorí pomáhajú denno denne a je za nimi kus práce, mnoho zachráneným zvieracích životov, druhá šanca pre mnohých z nich, ale tí ľudia sú skromne v pozadí a nehrajú sa na nič. Tento úvod sme si ako redakcia dovolili dnes k príbehu, lebo je symbolickým príkladom toho, ako sa niekedy hra na ochrancov a aktivistov môže ľahko zmeniť na tragédiu. Našťastie sa nič zlé nestalo.

Ak niekto povie „Bratislavský Hačiko“, každému sa vybaví malý čierny túlavý psík spod mosta Apollo. Apolko, Bobčo – dostával rôzne mená. Psík ktorý doplával ku brehu Dunaja ako šteniatko niekedy pred 13 rokmi. Žil si, túlal sa po meste, schytával kopance a občas aj pohladenie našiel napokon svoje miestečko pri búdke SBS pod mostom.

Dlhšie sa o neho staralo zopár ľudí, dávali mu jesť a občas zbehli na veterinu. Tak sa jeho život vliekol zo dňa na deň, z roka na rok. Až pred nedávnom, kedy ho odchytili dievčatá zo Slovenskej aliancie ochrancov zvierat, aby dali Apolka poriadne vyšetriť vo veterinárnej ambulancii sa zistilo, že má nielen silný šelest na srdci, ale na semenníkoch aj život ohrozujúci, ale operabilný nádor. Ľudia sa hádali, niektorí boli ZA operáciu, niektorí PROTI. A Apolkovi sa krátil čas, lebo bez operačného zákroku a bez pravidelného denného užívania liekov by psík podľa odhadov veterinárov neprežil zimu.

Napokon ochranárky patovú situáciu jednoducho vyriešili po svojom a psíka odviezli na operáciu. Dnes je už z Apolka šťastný psík. Býva v novom domove spolu s ďalšími psími kamarátmi, dostáva pravidelne lieky na srdce, krásne sa po operácii nádoru vystrábil. A má nielen milujúcu rodinku, ale aj teplý peliešok v dome s veľkou záhradou. A je vidno, že si to Apolko užíva plným priehrštím.

Tak veľa šťastia v novom domove, Apolko!

Monika Kozelová

Slovenská aliancia ochrancov zvierat (SAOZ)

foto: nová majiteľka psíka J.Lahútová

Fotogaléria

Podobné články

Komentáre