"Bol to veľmi silný človek a mal úžasnú charizmu,“ spomína si na svojho manžela Cecile Joy Fleischmannová. "Od iných umelcov sa líšil aj tým, že nikdy nebol deprimovaný. Stále hľadal nové motívy, idey, technológie a nebál sa experimentovať. To bol aj dôvod, prečo rád objavoval nové svety a často cestoval. Potreboval spoznávať nepoznané.“
Arthur Fleischmann vytvoril sochy štyroch pápežov ešte za ich života a bustu Jána Pavla II. môžu návštevníci obdivovať práve v bratislavskom múzeu autora. Umelecky stvárnil aj veľkorozmerné diela pre svetové výstavy EXPO a osobne sa stretol s anglickou kráľovnou, ktorej vytvoril dielo pri príležitosti 25. výročia jej pôsobenia na tróne.
Arthur Fleischmann sa narodil 5.júna 1896 v časoch monarchie v Prešporku. Študoval medicínu v Budapešti a Prahe, predtým, ako sa obrátil k sochárstvu, a získal štipendium na Materskej škole sochárstva na Viedenskej akadémii výtvarných umení. Z Európy odišiel v roku 1937, cestoval do Južnej Afriky a na Zanzibar, potom strávil dva roky na Bali, kde sa obrátil z rodného judaizmu na katolicizmus s podporou holandského koloniálneho misionára, otca Buysa. Formy tradičných balijských tanečníkov sa stali celoživotným ovplyvnením práce Fleischmanna.
V roku 1939 sa Fleischmann presťahoval do Austrálie, kde sa stal centrom skupiny Merioola. Bol zvolený za člena Spoločnosti umelcov v Sydney a vytváral sochy z portrétov významných Austrálčanov vrátane kardinála Gilroyho, generálneho guvernéra lorda Gowrieho, sir Fredericka Jordana, Sir John Butters, sir Percy Spender, klaviristu Gaultiero Volterru a huslistky Jeanne Gautierovej.
Jeho dve najznámejšie diela z tohto obdobia sú pamiatka stromu, ktorú vytvoril pre kráľovskú botanickú záhradu v Sydney v roku 1946; a Bronzové dvere na Mitchell Wing štátnej knižnice Nového Južného Walesu.
V roku 1948 sa Fleischmann vrátil do Európy a usadil sa v Londýne. Oženil sa s manželkou Cecil Joy a v roku 1961 sa im narodil syn, fotograf Dominique Fleischmann.
Fleischmann produkoval sochy osobností vrátane lorda Robensa, opernej speváčky Kathleen Ferrierovej, herečky Joan Collinsovej a baleríny Svetlany Beriosovej. Jeho busta Trevora Howarda je v zbierke Národnej portrétnej galérie. Fleishmann propagoval využitie perspexu v sochárstve vrátane niektorých významných verejných diel. V roku 1956 si spoločnosť Pacific Steam Navigation Company (PSNC) objednalo narodenie Afrodity pre svoju loď Reina del Mar. Fleischmann vytesal kus z polotónového bloku jasného plexiskla vytvoreného z laminovaných listov. V roku 1970 na svetovej výstave v Osake v Japonsku vytvoril pre britský pavilón perspexovú fontánu s názvom Harmónia a pokrok. V roku 1963 sa objavil v britskom Pathe novinárke o sochárstve plexismu.
V roku 1977 bola jeho Krištáľová koruna vyrezaná z mohutného akrylového bloku odhalená kráľovnou Alžbetou II. v stanici St Katharine Docks v Londýne na oslavu svojho Silver Jubilee. Akrylový blok pôvodne objednal Stanley Kubrick ako mimozemský monolit vo filme 2001: Space Odyssey, ale Kubrick ho odmietol v prospech kusu vyrobeného z čierneho čadiča.
Fleischmannovo dielo bolo ovplyvnené jeho rímskokatolíckou vierou. Jeho Tryptych sv. Ruženca (1958) bol poverený pre Lady Chapel vo Westminsterskej katedrále. Skladá sa z troch priehľadných reliéfov z plexiskla. Jeho bronz pápeža Jána Pavla II. bol odovzdaný pápežom na ctihodnej anglickej akadémii v Ríme pri príležitosti 400. výročia založenia vysokej školy v roku 1979.
Jeho poslednou prácou bola vodná socha z perspektívy, pocta objavu DNA; ako jeho skoré "Bronzové dvere", je inštalovaný v štátnej knižnici Nového Južného Walesu.
Fleischmann zomrel 2. marca 1990 vo veku 93 rokov, na dovolenke na Tenerife na Kanárskych ostrovoch. V roku 2001 vznikla Nadácia Arthura Fleischmanna. V spolupráci s Mestským múzeom a Radou mesta Bratislavy pomohla nadácia vytvoriť trvalé múzeum v dome na Bielej ulici 6.