Dnes je: nedeľa 15.12.2019 | Sviatok má: | Zajtra má sviatok: kontakt@petrzalcan.sk
head
Tretia adventná nedeľa. Zapaľujeme tretiu sviečku na adventnom venci, ktorá má názov Priateľstvo.

Pred 30 rokmi „padol“ Berlínsky múr

Berlínsky múr bol najznámejším symbolom studenej vojny a rozdelenia Berlína, Nemecka a celej Európy. Od 13. augusta 1961 do 9. novembra 1989 rozdeľoval mesto Berlín na východnú časť patriacu do východoeurópskeho, socialistického bloku a západnú časť patriacu do západoeurópskeho, demokratického bloku. Presne pred 30 rokmi došlo k jeho pádu, ktorý predznamenal zmeny v socialistickom bloku. Ak revolúciu u nás.

 

Po skončení vojny bolo Nemecko rozdelené do štyroch okupačných zón a podobne bolo aj hlavné mesto Berlín rozdelené do štyroch sektorov. Postupne dochádzalo k zvyšovaniu napätia medzi mocenskými blokmi. 23. júna 1948  došlo k blokáde západných sektorov Berlína, trvajúcej takmer jeden rok  do 12. mája 1949.

Už 23. máj 1949 bola na území západných okupačných zón založená Nemecká spolková republika. Reakcia na to nedala na seba dlho čakať. 7. októbra 1949 vznikla na území sovietskej okupačnej zóny Nemecká demokratická republika (NDR), sovietsky sektor Berlína sa stal jej hlavným mestom. Rozdelenie mesta bolo definitívne.

Od roku 1949 do 1961 územie NDR opustili takmer tri milióny obyvateľov, z veľkej časti odborníci s dobrým vzdelaním. Väčšina z nich sa rozhodla opustiť NDR cez Berlín, kde hranica prebiehala stredom mesta a nebola tak kontrolovateľná.

Na základe týchto okolností sa Štátne a stranícke orgány NDR rozhodli vykonať opatrenia, ktoré mali zabrániť útekom občanov. K rozhodnutiu došlo zrejme na stretnutí najvyšších predstaviteľov Varšavskej zmluvy v Moskve 3. až 5. augusta 1961 po konzultáciách so sovietskym vedením. Dňa 11. augusta 1961 schválila ľudová komora NDR moskovské uznesenia a 12. augusta 1961 prijala ministerská rada NDR uznesenie o nasadení ozbrojených síl krajiny na hraniciach v Berlíne a o ich uzatvorení. Západné informačné služby boli síce informované o týchto úmysloch, boli však prekvapené ich rýchlym uskutočnením.

V noci z 12. na 13. augusta 1961 obsadili ozbrojené sily NDR (armáda, polícia, pohraničná stráž a jednotky podnikových milícií) hranice k Západnému Berlínu a prerušili spojenie medzi východným a Západným Berlínom. V nasledujúcich týždňoch a mesiacoch došlo k vybudovaniu opevnení hraníc medzi NDR a SRN, čo upevnilo nepriepustnosť hraníc medzi štátmi Varšavskej zmluvy a okolitými štátmi. Tieto hranice sa označili aj  ako „železná opona“.

Múr mal celkovú dĺžku 165 km (45 km ako hranica medzi Západným a Východným Berlínom a 120 km medzi Západným Berlínom a Brandenburskom).

Aj po vybudovaní múru dochádzalo na hranici k dramatickým pokusom o útek, najmä na  „slabších miestach“. Ľudia nasadzovali život pre túžbu po slobode.

Povel k použitiu strelnej zbrane síce existuje už od prvého dňa, k ich nasadeniu však došlo až niekoľko dní neskôr. K prvému známemu prípadu zastrelenia utečenca došlo 24. augusta 1961, k poslednému 6. februára 1989.

Počas 28rokov zomrelo pri Berlínskom múre pri pokuse o útek asi 238 občanov, často aj v dôsledku vykrvácania, pretože východonemecká pohraničná stráž nechala zranených niekoľko hodín v oblasti strážnych pásov bez pomoci ležať. Za nepovolené opustenie republiky alebo pokus o útek (§ 213 trestného zákonníka NDR) bolo odsúdených okolo 75 000 občanov s trestami odňatia slobody do dvoch rokov . V ťažších prípadoch do päť rokov.

Pamätná bola návšteva prezidenta J. F. Kennedyho pri múre v roku 1963. ten uzravrel svoj príhovor nemecky prednesenou vetou „Ich bin ein Berliner!“ („Som Berlínčan!“).

12. júna 1987 americký prezident Ronald Reagan pred Brandenburskou bránou v západnom Berlíne vyhlásil: „Mr. Gorbachev, tear down this wall.“ (Pán Gorbačov, zbúrajte tento múr). Analytici komentovali jeho vyhlásenie v tej dobe ako zbožné želanie, vzdialené od reality.

Dnes uplynie 30 rokov od pádu Berlínskeho múru. Udalosti z 9. novembra 1989 sa odohrali rovnako prekvapujúco rýchlo ako jeho stavba. V posledných dňoch svojej existencie sa východonemecké stranícke vedenie zaoberalo diskusiami o nutných zmenách, okrem iných aj diskusiou o hraniciach. Na tlačovej konferencii 9. novembra 1989, prenášanej televíziou, prečítal člen politického byra, Günter Schabowski, krátko pred siedmou hodinou večer akoby mimochodom zo svojich poznámok uznesenie ministerskej rady, podľa ktorého sú cesty aj do západného zahraničia povolené a môžu sa uskutočniť cez všetky pohraničné prechody. Na otázku, od kedy toto uznesenie vstupuje do platnosti, odpovedal Schabowski, podľa môjho názoru „ihneď“.

To viedlo k masívnemu prechodu občanov bývalej NDR cez pohraničné priechody s Nemeckou spolkovou republikou a na priechody do západnej časti Berlína. Pohraničníci prestali kontrolovať doklady.

22.novembra 1989 sa začalo s búraním Berlínskeho múru a o rok došlo aj k zjednoteniu Nemecka. Pád symbolu "železnej opony" viedol k ďalším zmenám vo východnej Európe, aj u nás. 



Autor: Petrzalcan | 09.11.2019 | zobrazené: 209 x |


Podobné články

• Vallo navrhuje zvýšenie dane o 100% (05.12.2019)
• V Petržalke pripravujú mestský ovocný sad (04.12.2019)
• Ako hodnotia november 89 niektorí Petržalčania? (18.11.2019)
• Pred 101 rokmi skončila Veľká vojna (11.11.2019)
• Pomoc pre zvieratká z útulkov, opäť SOS pre zvieratká v Bratislave (11.10.2019)

Komentáre

FOTOGALÉRIA

Hitler pri bunkri

ANKETA

Ako ste spokojní s čistotou v Petržalke? Oznámkujte ako v škole:

1
(70)

2
(29)

3
(44)

4
(60)

5
(62)


spolu 265 hlasov
/