Pred 133 rokmi získala Bratislava umelecký spolok

Milovníci výtvarného umenia možno vedia, mnoho ľudí však  nie, že dnes  uplynie 133 rokov od založenia  Kunstvereinu Bratislava - Umeleckého spolku založeného priaznivcami umenia s cieľom podpory súčasného umenia. Úlohou Kunstvereinu bolo sprostredkovať kontakt so súčasným umením širokej verejnosti, združovať umelcov, zberateľov, darcov  a v neposlednom rade ich vzdelávať. Stalo sa tak 21.decembra 1884.

Dnešný Kunstverein Bratislava nadväzuje na túto viac ako stotridsať ročnú tradíciu. Kunstverein nie je galériou. Kunstverein je miestom, ktoré slúži na komunikáciu medzi súčasným umením a zberateľom, autorom a percipientom.

O tomto umeleckom spolku existuje aj publikácia, ktorá je  prvou súhrnnou prezentáciou histórie jedného z našich najvýznamnejších umeleckých spolkov, ktorý zohral jedinečnú úlohu v rozvoji výtvarného umenia a kultúry nielen v Bratislave, ale aj na celom Slovensku. Spolok bol sprvoti založený na organizovanie výstav a podporu umelcov a vznikol  z iniciatívy vtedajšieho prešporského župana grófa Štefana Esterházyho.

Ako prvý na území dnešného Slovenska podľa parížskeho vzoru organizoval "salóny umenia" dostupné širokej verejnosti. Medzi členmi spolku boli od začiatku ľudia z rozmanitých sociálnych vrstiev, od šľachticov až po remeselníkov. Zastúpenie umelcov sa výraznejšie zvýšilo až po vzniku ČSR. Činnosť spolku vtedy nabrala na rozmanitosti a intenzívnosti: mestskú komunitu sa snažil oslovovať aj poriadaním večerných prednášok o umení, výletov a chýrnych plesov v Redute.

30. roky sa spájajú s rozšírením radov členov spolku o najvýznamnejších vtedajších architektov : Andreja Szőnyiho, Františka Wimmera, Artura Szalatnaia a Fridricha Weinwurma, ako aj s nástupom modernistov. K významným umelcom v spolku patrili Teodor Jánoska, Jozef Murmann, Alojz Rigele, Edmund Gwerk, Július Schubert, Imrich Weiner-Kráľ a Ladislav Čemický.

Pre naše dejiny umenia boli dôležité snahy spolku  o presadenie moderného umenia, v ktorých zohrávali dôležitú úlohu pobyty v parížskom prostredí. Spolok ich v skromnej miere podporoval spolu s financovaním štúdia jednotlivých umelcov.

Zo zachovaných diel sa podarilo spätne rekonštruovať iba zlomok niektorých výstav. Mnohé obrazy, ktoré sa tešili najväčšiemu úspechu a boli predané, alebo  sú nezvestné. Významným kupcom bol magistrát mesta, ktorý prostredníctvom spolku kupoval obrazy pre Mestské múzeum. Priveľké vychádzanie v ústrety potenciálnym zákazníkom dostalo do výstavných siení aj „vyšívané vankúše na diván“. Aj o tom bol Bratislavský umelecký spolok. Napriek tomu zohral jedinečnú úlohu v kultúrnych dejinách mesta. 

Podobné články

Komentáre