Pred 120 rokmi sa narodil Schöne Naci

Narodil sa 11. augusta 1897 v bratislavskej Petržalke. Bol synom obuvníka a malý Ignác sa tiež vyučil v tomto remesle. Vychodil 6ročnú cirkevnú základnú školu, vtedy bola povinná 6 ročná školská dochádzka a následne sa vyučil za obuvníka. Po úteku matky s frajerom do Viedne, jeho opustený otec utápal žiaľ v alkohole čo skončilo až jeho smrťou.

Po otcovej smrti exekútori rozpredali rodinný majetok na úhradu dlžôb. Ignác Lamár sa tak vďaka pomoci dobrých ľudí zamestnal v divadelných dielňach. Počas 1.svetovej vojny sa jeho práca v divadle skončila. Na odvodoch, ktoré sa konali v bratislavskej Redute, dengľavého Ignáca neuznali schopného nosiť cisársko-kráľovský mundúr. Preto pomáhal murárom pri výstavbe družstevných bytov, v zime robil v obchodoch vybehávača a v letnej sezóne pomáhal bulharským záhradníkom za skromnú stravu, ktorá spočívala zväčša z varenej a surovej zeleniny.

Neskôr si  začal zarábať príležitostnými činnosťami, pomáhal ženám v domácnosti,  poupratoval byt, vyprášil koberce, doniesol uhlie z pivnice.  Býval v rôznych podnájmoch a vlastnil čierny kufor s frakom, čiernymi lakovkami, bielymi rukavičkami a cylindrom, ktoré získal od grófky Náriovej.

Napriek životným útrapám sa ľuďom rozhodol rozdávať radosť, humor, lásku a smiech. Napriek tomu, že bol chudobný, začal chodiť po bratislavskom korze ako šľachtic a vznešene zdravil paničky v troch jazykoch: „Ručičky bozkávam.“  Ignác Lamár patril medzi desiatku zaujímavých postavičiek Bratislavského korza. No on bol osobitý. Mal svoj šarm, svoju „dušu“ spätú so životom Bratislavy, ktorú mal rád ale najmä mal rád ľudí.

Slávnym  sa stal jeho portrét, kde ho zvečnil akademický maliar Schurmann. Tento bratislavský rodák ho vymaľoval na Rybnom námestí pri Mariánskom stĺpe. V jednej ruke mal cylinder, v druhej držal vychádzkovú čiernu palicu so striebornou rúčkou a prsty mal ozdobené prsteňmi. Portrét bol niekoľko rokov vystavený na Sedlárskej ulici, ktorá bola v tých časoch hlavným bratislavským korzom.“

Biedny život a zlá strava sa zaslúžili o to, že Ingac Lamár dostal tuberkulózu. Liečil ho 
MUDr. Imrich Sečanský, ktorý mal prominentnú klientelu z Bratislavy.
Akademický sochár Juraj Meliš vytvoril sochu Ignáca Lamára v životnej veľkosti a tá dnes zdobí centrum mesta. Medzičasom sa stala aj terčom vandalov, ktorým niekedy nie je nič sväté, ale keďže spolu s Čumilom patrí medzi najfotografovanejšie sochy, bola v krátkom čase obnovená.

Ignác Lamár zomrel 23. októbra 1967 vo veku 70 rokov v Krajskej tuberkulóznej nemocnici v Lehniciach. Jeho veľkým želaním bolo vrátiť sa do Bratislavy. Preto boli v roku 2007  jeho telesné pozostatky prevezené do Bratislavy a  Schöne Náci sa dočkal  pohrebu v rodnej Bratislave na Ondrejskom cintoríne. Lúčili sa s ním stovky Bratislavčanov,  kňaz Anton Srholec i skupina Lojzo.

Fotogaléria

Podobné články

Komentáre