Prečo by ste určite mali jesť marhule

Marhuľa je ovocný strom, ktorého plody poznáme ako marhule. Tento ovocný strom dorastá do výšky 2 – 3 metrov. No vedeli ste, že marhuľa pochádza z Číny? Tam rastie vo výskach aj 600m nad morom, kde stále divo rastie. Na spiatočnej ceste z vojnových výprav po Indii ju do Grécka priviezol Alexander Veľký a následne sa rozšírila d celého sveta.

Marhule sa hodia na raňajky (prospešné ovocie). Ako prvé jedlo na lačno fungujú ako prevencia pred zápchou. Majú tiež vysoký objem vlákniny, takže robia dobre i hrubému črevu. Naše telo tiež ocenia bohatý obsah karoténov, približne 4-5 plodov  pokryje odporúčané minimálne množstvo tohto prvku. Čisté nezaťažené črevá lepšie  pracujú, metabolizmus je rýchly a tak sa ľahko a zdravo chudne. Kalorická hodnota marhúľ je viac ako skvelá pre ženy čo si strážia kalorie – 100 gramoch marhulovej dužiny sa skrýva len 57 kalórií – na chudnutie ako stvorené.

Marhule obsahujú: 80 % vody, 12 % sacharidov, vitamín C, aminokyseliny, vitamíny skupiny B, betakarotén, vápnik, horčík, fosfor, draslík, železo, síru, kremík, mangán a meď.

Sú vhodné na posilnenie vlasov, nechtov aj pokožky. Sú zdrojom železa a ďalších prvkov, napríklad kremíka a draslíka, takže zabraňujú chudokrvnosti aj únave.

Z vitamínov je dôležitý obsah provitamínu A,B a C.  Provitamín A  je potrebný pri letnom opaľovaní pokožky, vitamíny skupiny B ( B3,B5 a B9) aj vitamín C. Draslík pomáha udržiavať tonus svalov, odstraňuje únavu, spolupôsobí pri tvorbe tkanív a slúži ako prirodzené diuretikum – močopudný prostriedok.

Obsahujú tiež vysoké množstvo betakaroténu, ktorý bráni negatívnym vplyvom voľných radikálov na náš organizmus a posilňuje imunitný systém. Ľudia, ktorí jedia potraviny bohaté na beta karotén, majú nižší výskyt zhubných nádorov. Konzumácia marhúľ zlepšuje krvotvorbu a kvalitu krvi. Marhule brzdia procesy starnutia, zlepšujú stav zraku.

Marhule pôsobia antisepticky. Omladzujú a ozdravujú pleť, vlasy a nechty, kyselina pantoténová podporuje vitalitu a odbúravanie tukov, spolu s kyselinou listovou spomaľujú šedivenie vlasov. Sú zdrojom železa a ďalších prvkov, napríklad kremíka a draslíka, takže zabraňujú chudokrvnosti aj únave.

Niacín zas pôsobí upokojujúco na nervy a zlepšuje náladu.

V tomto čase dozrievajú aj nektarinky, broskyne a iné ovocie.  Broskyne a nektárinky urýchľujú trávenie, vďaka vysokému podielu draslíka odvodňujú, prečisťujú obličky a podporujú chudnutie. Ideálne ovocie pre všetkých, ktorí majú zvýšený cholesterol a vysoký tlak. Denne stačí zjesť tri plody. Pomáhajú aj pri bronchitíde, kašli a astme, posilňujú cievy a srdce. Kombinácia niacínu, horčíka a selénu vyživuje a vyhladzuje pleť, odbúrava stres a zlepšuje náladu.

Takéto čerstvé ovocie je vhodné na  čerstvé ovocné šaláty. Podľa odporúčaní odborníkov na výživu by sme ich mali jesť pred varenými pokrmami, nie spolu s nimi či po nich. Najvhodnejšie sú ráno a doobeda. Nie večer a poobede. Jeden dôvod je ten, že čiastočne zaplnia žalúdok, takže vám bude stačiť polovičná porcia hlavného jedla. Druhý dôvod: ovocie prechádza tráviacim traktom omnoho rýchlejšie ako ostatná strava, preto vaše telo lepšie využije všetky cenné živiny. Tretí, obsahujú cukor, čo nie je vhodné poobede a večer, vtedy sú vhodnejšie zeleninové pokrmy. A ešte niekoľko dôvodov prečo sa vrhnúť na toto naše domáce ovocie.

Domáce ovocie je z hľadiska výživy cenné preto, že rastie a dozrieva v našich prirodzených geografických podmienkach a poskytuje nám hlavne vitamíny, bioaktívne látky a vlákninu. Lokálnosť sa využíva aj pri liečbe intolerancií potravín, nakoľko ľudia často zle reagujú na jedlo z iných krajín či kontinentov, lebo ich črevný trakt, enzýmy a genetická predipozícia ľahšie trávia potraviny z oblasti, z ktorej človek pochádza.

Ovocie je veľmi vhodné jesť čerstvé, pretože skladovaním, prepravou, mrazením alebo konzervovaním stráca množstvo hodnotných látok.

V porovnaní so zeleninou má ovocie 2- až 3-násobne vyššiu energetickú hodnotu a aj vyšší obsah cukrov, preto treba kontrolovať množstvo, ktoré zjete. Odporúča sa skonzumovať jednu až dve porcie denne, pričom za jednu porciu sa považuje 120 až 150 g.

Podobné články

Komentáre