Posledný cisár zomrel na Madeire

Hovorí sa jej “Perla Atlantiku, zelený raj, ostrov kvetov a večnej jari”, no my ju poznáme ako Madeiru. Ročne ju navštívia milióny turistov z celého sveta. No občas, sa k nej dostane niekto aj nedobrovoľne, ako Karl von Habsburg s manželkou   Zitou. Ostrov Madeira sa stal nielen miestom jeho vyhnanstva, kde krátko žil a náhle zomrel, ale aj miestom jeho posledného odpočinku.

Začiatkom novembra 1921 opustil čiernomorský prístav Sulina v delte Dunaja vojnový krížnik britského kráľovského námorníctva Cardiff. Na jeho palube bol prominentný pár. Nikto z nich nevedel kam smerujú. Cisár a kráľ Karol s tehotnou manželkou Zitou sú na ceste do vyhnanstva. 19. novembra 1921  krížnik zakotvil vo Funchale pri brehoch Madeiry. Víťazi prvej svetovej vojny totiž rozhodli, že po dvoch neúspešných pokusoch reštaurovať monarchiu v Uhorsku nepustia Karola Habsburského späť do Švajčiarska. Tam sa v roku 1919 krátko po rozpade Rakúsko-uhorskej monarchie  uchýlil do exilu. 

Prominentný manželský pár musel na odľahlom ostrove začínať prakticky bez akýchkoľvek finan­čných prostriedkov. Miestni obyvatelia však Karola a Zitu prijali mimoriadne srdečne. 
Jednoduchá a vlhká vila Quinta del Monte, ktorú vyhnancom bezplatne poskytol miestny bankár, stála vysoko v horách nad Funchalom a bola v príkrom kontraste s honosným Hofburgom, sídlom rakús­kych cisárov vo Viedni. 

V blízkosti vily sa nachádza pútnický Kostol Nossa Senhora do Monte, do ktorého Karol s manželkou často chodili. Podľa miestnych bol pár na Madeire veľmi známy. Navyše ľudia sa k nemu stále modlia, a to nielen až od jeho vyhlásenia za blahoslaveného,robili to aj predtým. Tu na Monte ešte donedávna žili ľudia, ktorí ho poznali osobne. Z obdobia jeho prítomnosti na ostrove sa tradujú rozličné príbehy. Bol osobnosť mal v sebe čosi mimoriadne. Svojím prirodzeným správaním si medzi tunaj­šími obyvateľmi od začiatku získal popularitu. Ľudia vedeli o jeho pôvode a bolo im vzácne, keď ho videli, ako sa modlí či chodí do kostola.

Kostol Nossa Senhora do Monte, teda Panny Márie z Monte pozná každý Madeirčan. Na ostrove žije okolo 250 000 obyvateľov, z toho sa vyše 90 percent hlási ku Katolíckej cirkvi. 

Práve na Madeire sa prehĺbil aj Karolov duchovný život. Pohnuté roky na tróne panovníka, ktoré vyústili do vyhnanstva, mimo­riadne poznačili Karolovu povahu. Príroda na Madeire ho priam vyzýva­la k dlhým, zádumčivým prechádz­kam. Nevyspytateľné a vlh­ké poča­sie zimy s chladným vetrom Atlantiku sa mu však stali osudnými. Prechladol, dostal silný zápal pľúc a ani nie pol roka od príchodu na ostrov vo veku 35 rokov v kruhu svojej rodiny zomrel. Stalo sa tak 1. ap­ríla 1922 vo vile Quinta del Monte. Každý rok sem príde niekto z početnej rodiny Habsburgovcov. Karola pripomínajú dvakrát ročne: 21. októbra sa slávi spomienka podľa katolíckeho liturgického kalendára – je to práve na výročie sobáša s manželkou Zitou; a potom aj 1. apríla, keď na Madeire zomrel.

Na pohreb posledného rakúskeho cisára a uhorského kráľa prišlo až 30-tisíc ľudí. 
Nie je bez zaujímavosti, že Karolov najstarší syn Otto von Habsburg za svojho života odmietol úvahy o prevezení tela jeho otca a umiestnení do rodinnej hrobky v kapucínskom kostole vo Viedni. 
Otto mal na to celkom jednoduchý dôvod: obyvatelia ostrova Karolovi v posledných mesiacoch jeho života nesmierne pomohli.

Neďaleko Kostola Nossa Senhora do Monte, kde je Karolov sarkofág, stále stojí vila, v ktorej bývala rodina cisára a kráľa a v ktorej Karol aj zomrel. Všetky vchodové dvere a okná sú priklincované, múry ošarpané, na jednom mieste strecha prevalená. Vila na Monte je vo vlastníctve regionálnej vlády. Vláda vilu prenajala istej súkromnej firme s tým, že ju zrekonštru­uje a sprístupní verejnosti. Celé sa to však skomplikovalo. Firma totiž chcela na pozemku veľkej záhrady vybudovať niekoľko bungalovov. Vláda s tým nesúhlasila a zvýšilo to aj investície do projektu. Vláda kontrakt vypovedala a skončilo to ako u nás na súde. 9.8.2016 vila vyhorela.
Existuje plán, súvisiaci s akousi romantickou stránkou Funchalu, ako aj celej Madeiry. Vila na Monte je totiž spojená s kultúrnou, historickou a v neposlednom rade aj s religióznou stránkou ostrova. V budúcnosti sa preto uvažuje o prepojení všetkých týchto aspektov s tým, že garantom projektu by mala byť miestna farnosť pútnického chrámu na Monte. Cisár a kráľ tento kostol často navštevoval, tunajší obyvatelia ho mali veľmi radi a bol aj mimoriadne akceptovaný vtedajšími oficiálnymi autoritami Madeiry. 
Nositeľ Nobelovej ceny za literatúru francúzsky spisovateľ Anatole France v roku 1919 o cisárovi povedal: „Cisár Karol bol jediným slušným človekom, ktorý počas vojny zastával zodpovednú pozíciu lídra. Áno, bol svätcom, ale nikto ho nepočúval. Úprimne chcel dosiahnuť mier, a preto ním pohŕdal celý svet. Bol nádhernou šancou, ktorú sme premárnili.“

Podobné články

Komentáre