Parky sú moja prirorita

Hovoríme s Ivetou Plšekovou, námestníčkou primátora o jej pôsobení vo funkcii. V rozhovore sme neobsiahli všetky témy, veríme, že ešte na to bude priestor.

Tri roky ste námestníčkou primátora hlavného mesta pre kultúru, vzdelávanie a šport. Ako sa spätne pozeráte na tieto 3 roky?

Bola to dobrá škola. (Smiech) Mám z toho celkom dobrý pocit. Myslím, že v oblastiach, ktoré mám na starosti sme urobili veľký kus práce. Hovoria mi to aj ľudia, s ktorými spolupracujem a to je najväčšia pochvala.

Čo považujete za najväčší úspech?

Nie je to len jedna vec. Tou prvou významnou bolo, že sa nám podarilo získať späť do mesta Archív mesta Bratislavy. Viac ako 700 ročnú inštitúciu, ktorá chráni, skúma a báda v najstarších listinách mesta. Od roku 1953 bol archív poštátnený a to nebolo fér.

Mám radosť, že sme urobili výstavu o Keltoch z Bratislavy a videli ju aj v Taliansku. Podarilo sa mi diplomatickou cestou presvedčiť architektov, aby všetky vykopané múry z keltských čias boli ukázané verejnosti v tzv.krycích objektoch. Nebudú späť zahrabané ako sa pôvodne uvažovalo, ale budú prezentované. Ide o najvýznamnejší objav desaťročí.  Som hrdá na to, že sme rozšírili tému korunovácií na týždňové podujatie Bratislavské korunovačné dni. A veľmi sa teším z obnovených hradieb, ktoré boli 13 rokov zavreté a dnes slúžia verejnosti.

V čom bol vlastne problém? A čo je s hradbami v súčasnosti?

Hradby boli uzavreté, nakoľko sa na pôvodné zvyšky hradieb niekedy v 80-tych rokoch domurovali tehly. Tie ale postupne chátrali a začali padať do priestoru hradieb i na Staromestskú ulicu. Nikto sa tým však nezaoberal. Tak som zvolala odborníkov na kontrolu. Prešli sme hradbami a definovali problém. Navrhli riešenie, nacenili ho a pustili sa do čistenia hradných múrov. Všetky tehly museli preč. Koruny hradieb sa očistili, aby ich voda a mráz nezničili. Do hradieb sme umiestnili informačné tabule v slovenčine a angličtine, aby každý spoznal históriu tohto miesta. Hradby sú spojnicou medzi Starým Mestom a hradom. Prejdú nimi tisíce ľudí. Dnes tam máme aj výstavu fotografií ako vyzeralo podhradie v minulosti. Minulý rok som tam dala umiestniť aj portréty všetkých korunovaných kráľov a kráľovien, ktorí boli korunovaní v Prešporku za Uhorských panovníkov. Dnes je to krásne miesto a konajú sa tu aj podujatia.

Tento rok má na hradby prísť aj Veduta Bratislavy z Florencie. O čo ide?

Pred dvoma rokmi sme vo Florencii slávnostne odhalili zreštaurovanú Vedutu Prešporka, ktorá je umiestnená v Palazzo Vecchio, v jednom z najslávnejších palácov v tomto krásnom meste pri príležitosti jej 450 výročia namaľovania.  (Veduta je maľba zachytávajúca pohľad na mesto) Ročne ho navštívi viac ako 10 mil. návštevníkov. Vedutu dal namaľovať cisár Maximilián II. pre svoju sestru, ktorá sa  vydala za jFrancesca de  Medici. Naša veduta bola zreštaurovaná ako prvá zo 16 vedút, ktoré sú v paláci namaľované. Vo Florencii sme vtedy uskutočnili aj odborné podujatia, aby Florenťania spoznali naše mesto a históriu veduty. Máme vytvorenú kópiu veduty a tú chceme počas tohtoročných Bratislavských korunovačných dní  umiestniť na hradby, aby každý návštevník Bratislavy vedel o tejto našej slávnej histórii a prepojení Prešporka s Florenciou.

Ste aj za ďalšími aktivitami. Napríklad Festival svetla.

Festival svetla je úžasný projekt, kedy sa svetom či lasermi odvetvia zaujímavé miesta, budovy či objekty v meste.  Robia to odborníci z oblasti fotovoltiky, vedy budúcnosti a myslím, že toto je ten typ podujatia, ktorý  môže Bratislavu zviditeľniť. Chce to viac peňazí, aby sme sa vyrovnali podobným svetovým festivalom ale našim cieľom je aj, aby mladí ľudia išli študovať vedu a techniku.  

Kedy bude v Petržalke LIDO? Aj to je história mesta.

História, ale ja verím, že aj budúcnosť. Preto som s vodáckymi klubmi iniciovala petíciu za vybudovanie LIDO pláže. Nie výstavby domov Nové Lido, ale LIDO pláže. To, čo tu bolo a čo mnohé mestá Európy majú. Mestskú pláž. Miesto, kde sa budú opäť Bratislavčania môcť dotknúť vody Dunaja. Máme úžasnú, najväčšiu rieku v centre mesta len sa na ňu dívame. Na staromestskej strane je to ťažšie. U nás v Petržalke existujú na to prirodzené podmienky. Umožňuje to tok Dunaja, ktorý je u nás pomalší. Preto tu pláž mohla byť aj v minulosti. Verím, že o 4 roky pláž môže byť skutočnosťou. Mojou prioritou to je, musí sa to stať aj prioritou mesta.

Pre Petržalku je veľkou téma električka. Prvá etapa bola hektická. Bude aj druhá?

To dúfam nie. Lebo prvá etapa, teda po Bosákovu bola v stave, kde naozaj hrozilo, že prídeme o eurofondy a my nebudeme mať ani most ani električku. Bolo to ťažké, ale podarilo sa projekt nie len zachrániť, ale aj úspešne dokončiť. Teraz pracujeme na druhej etape, ktorá je dlhšia. Ľudia často nevedia, aké peripetie sú s projektovaním, neskôr s vysúťažením firmy na stavbu a nakoniec s celou byrokratickou mašinériou. Tomu predchádzalo posudzovanie vplyvov na životné prostredie, ktoré trvalo rok a pol. „Len“ 6 mesiacov  trvalo posudzovanie pripomienok verejnosti. No sme na dobrej ceste. Podávame žiadosť o územné rozhodnutie, potom stavebné konanie. Verím, že budúci rok sa začne stavať. A budú to veľké zmeny v Petržalke.

Aké zmeny?

Zmení sa križovatka Jantárova/Rusovská.  Vznikne kruhový objazd, premostenie Chorvátskeho ramena. Začne sa stavať v území, ktoré bolo doteraz „nedotknuté“. K električke musia prísť cesty a chodníky. Rovnako veľké zmeny budú pri križovatke pri Technopole a potom v území pozdĺž Holíčskej, okolo zdravotného strediska Strečnianska až na koniec do Janíkovho Dvora.

Takže Petržalka zažije stavebný ruch čím bude ovplyvnená aj doprava?

Iste. Bude to „veľká - dlhá“ stavba. Vznikne aj zberné parkovisko v Janíkovom Dvore.

Ale územie, o ktorom hovoríme sa mení aj teraz a celkom pozitívne. Vytvorili ste prvú časť Centrálneho parku.

Na toto som nesmierne hrdá. Petržalčania vždy chceli Centrálny park pozdĺž Chorvátskeho ramena.  Na začiatku mojej funkcie som si povedala, že parky budú mojou prioritou a Centrálny park v Petržalke skúsim presadiť.  A teraz  sme otvorili prvú časť tohto parku. Je venovaný rodinám s deťmi. Vznikne aj kultúrna zóna, športová, zóna pre venčenie psíkov, samozrejme aj veľa zelene, bežecké trate a pekné premostenie Chorvátskeho ramena. No park sa potom spojí aj s prvou časťou od Bosákovej. Tu vznikne pekná časť s galériou, kaviarňou a parkom.  

Zdá sa, že parky a zeleň sú vám blízke. Jeden ste otvárali aj na jeseň 2017.

Máte pravdu. Bytoviek máme predsa už dosť. Na Bosákovej sme na jeseň otvorili parčík. My ako mesto sme dali pozemok a investor vybudoval park. So zónou pre deti, s jazierkom, s fontánou, ale najmä krásnymi kvetmi a stromami. Viete, najťažšie nebolo vybudovať park, ale presvedčiť poslancov, že to investor myslí vážne. Poslanci boli skeptickí a niektorí vyslovene nechceli, aby to staval investor.

A vy ste mu verili? 

Poznám firmu, ktorá vybudovala tento parčík už dlhší čas. Sú to seriózni partneri, ktorí okolo svojich domov vysádzajú zeleň a permanentne sa o ňu starajú. Videla som plán parku a tak som im dôverovala. To je podľa mňa cesta –spolupráca. Hľadanie spoločných záujmov v prospech verejnosti. Aj investori podľa mňa chcú, aby okolie ich domov bolo príťažlivé. Len s nimi niekto musí komunikovať. Niekto zo samosprávy. Ale nemôže to byť nútením, skôr diskusiou v prospech veci. Nakoniec sa to ukázalo ako správna cesta aj pri parku pri Petržalka city.

Fotogaléria

Podobné články

Komentáre