OZ Presadíme pozýva

V zmysle svojich skúseností, ktoré som po prisťahovaní do Petržalky ako mnohí získal,  v určitom momente som sa rozhodol byť aktívny. Dať  príklad iným a tak sme založili  OZ Presadíme. Vývoj, ktorý trval asi 6rokov by sme radi predstavili na podujatí, ktoré môže byť zaujímavé pre priaznivcov slovenského filmu. Na následnú besedu príde  osobne aj režisér filmu "Deti" Jao Vojtek, besedu po filme moderuje speváčka Kristína Prekopová, ktorá zaspieva v blokoch i pár svojich piesní.

Speváčku odborníci volajú i veľká dáma slovenského šansónu, ale výborne zvláda i jazz, ethno, či populárne žánre. Mala by predstaviť i novinky z oblasti upravených uspávaniek (možno i indiánsku pieseň prériových indiánov). Bude možné vidieť i výstavku fotiek z našej činnosti,  práce detí, ktoré k nám prišli počas výtvarnej súťaže Nakresli, Navrhni, Vyjadri sa, kde mohli navrhnúť sochu vytvorenú z recyklovaných materiálov. Osobne stojí za pozornosť napr. „Petržalský Čumil“, práca vtedy deväť  ročnej výtvarníčky… Tieto sochy by sme radi realizovali a umiestnili v Petržalke. Čakáme na financie či sochára…

Veľmi sa teším práve na predstavenie tzv. Koncepcie nenásilnej komunikácie, ktorá stoja na skúsenostiach jej predstaviteľa z USA. Úspech mal v tzv. gettách veľkých miest… www.nenasilnakomunikacia.sk

Moje skúsenosti zo života v Petržalke totiž nie sú tiež len  „selankou“ a zažil som veľa násilných riešení problémov, vytesňovania, či stratégií z rokov „normalizácie“...ale verím tomu, že práve  na školách tieto nové veci ohľadom riešenia konfliktov (i vnútorných, postojových) by mohli zaujať.  Výborné to môže byť teda práve pre psychológov, ľudí, ktorých zaujíma osobný rozvoj, pedagógov.

Ak dám príklad, susedský spor, keď niekto robí „schválnosti“, čo je priestupok voči občianskemu spolunažívaniu a napr. po nociach, keď už okolie spí, privstane si a začne budiť monotónnym buchotom, čo sa ťažko dokazuje? Ako to rieši náš úrad, „sociálka“ či oddelenie preventívneho riešenia sporov, keď niekto vedome klame? Mám skúsenosti. Ľudia majú  svoje silnejšie stránky, ktoré  môžu zaujať. Niekto sa môže vykresliť ako postihnutý, či opustený, senior, iný, ako osamelá matka, či  nezamestnaný. Ako to riešiť?

Môj názor je taký, že v priebehu desiatich rokov toho bude v Petržalke stále viac. Je tu „syndróm prázdneho hniezda“ či malá solidarita, empatia pre rodiny s deťmi. Dnes totiž deti sú doma samé,  nechodia von, bezpečnosť na ihriskách bez prítomnosti rodiča nie je úplne ideálna. Veľkú úlohu podľa mňa majú samosprávy a tu je i úloha správcov domov, či sú flexibilní, ako pripravia vedenie domových schôdzí, či „malú demokraciu“, „firemnú – domovú“  kultúru. Sú prípady, kde sa treba jasne svedecky vymedziť, nie schvaľovať dobro i zlo, aký to je príklad? Problémy sú často krát skryté, deštruktívne, napätie trvá roky. Konflikt môže spôsobiť i rozdiel skúsenosti, vzdelanie, či jednoducho, v každom väčšom dome je jeden či dvaja „hlupáci“. Ako je možná „udržateľnosť“ - súlad s dobrými mravmi? Čo mám ja naučiť deti, keď v tomto vyrastajú?

„Udanie“ na sociálku môže byť pre jedného „udanie“ pre iného prirodzený pokus odborne  riešiť zmenu správania susedov...Moje skúsenosti sú dosť frustrujúce. Predpoklad, že ten, kto chce  riešiť konflikt otvorene je konfliktný, je odborne  málo udržateľný…  Vraví sa, že polícia pomáha a chráni. Možno skúsim na akciu pozvať do diskusie i zároveň ako „strážcu“ poriadku policajta z Petržalky. Práve „poriadok“, zvyky správania sú dôležité pre spoločnosť. Prostredie sa však mení dynamicky a naša schopnosť reagovať môže zaostávať. Je to i otázka priorít a ako človek, ktorý sa snaží radiť „vzdelávať“ v oblasti financií, dovolím si dať za pravdu názoru, ktorý som počul v médiách, že ľudia sú do značnej miery odolní voči informáciám, číslam, faktom...

Predseda OZ Presadíme Mário Bošanský

Podobné články

Komentáre