Ostrov Sihoť chcú Štátne lesy pripraviť o polovicu stromov

Petíciu za zachovanie bratislavského ostrova Sihoť ako významného, strategického a najstaršieho vodárenského zdroja podpísalo viac ako 2000 ľudí behom troch dní.  Informoval o tom médiá riaditeľ Inštitútu pre rozvoj Bratislavského kraja Miroslav Dragun..

Ostrov Sihoť ohraničuje zo severnej časti Karloveské rameno, z južnej časti je obmývaný hlavným tokom Dunaja. Ostrov sa využíva už od roku 1886, kedy na ňom boli vyhĺbené prvé studne, , ako vodný zdroj pre mestské časti Karlova Ves, Devín a Staré Mesto. Podľa chemických rozborov patrí táto voda medzi najkvalitnejšie na území Bratislavy ale aj celého Slovenska.

Takmer celý ostrov je pokrytý takmer nedotknutým lužným lesom,  ktorý je počas zvýšenej hladiny Dunaja zaplavovaný a počas veľkých záplav je zaplavená veľká časť ostrova. Rastú tu aj rôzne zákonom chránené rastliny a stromy.

Na ostrove sa nevykonáva žiadna poľnohospodárska a ani priemyselná činnosť. Jediné budovy na ostrove sú studne, trafostanice a vodárenské čerpacie stanice. Jednou z historických budov blízko ostrova je aj  Vodárenské múzeum, ktoré slúži aj na rôzne prezentačné akcie. Nakoľko je na celý ostrov prísny zákaz vstupu, nevyskytuje sa tu ani turistický ruch. Ostrov je v ochrannom pásme kvôli výskytu a čerpaniu pitnej vody. Možnosťou ako sa na ostrov dostať sú v prvej polovici roka Deň otvorených dverí a podujatie Noc múzeí a galérií, počas roka sú to taktiež vzdelávacie exkurzie. V roku 2010 bol areál ostrova a vodného zdroja Sihoť zrekonštruovaný Bratislavskou vodárenskou spoločnosťou s cieľom zachovať vodárenské technické pamiatky a historickú architektúru na ostrove. Najzaujímavejšie objekty na ostrove sú tak verejnosti prístupné v podobe exkurzií z neďalekého Vodárenského múzea. Snahou verejnosti bolo sprístupnenie ostrova aspoň pre peších a cyklistov, to sa ale doposiaľ nepodarilo

O to paradoxnejšie vyznieva fakt, že Štátne lesy plánujú v nasledujúcich rokoch vyrúbať asi polovicu stromov. Postupná obmena stromov je podľa lesníkov súčasťou plánu starostlivosti.

„Táto ťažba je absolútne neprijateľná a v rozpore so záujmami vodárenskej spoločnosti a mesta, lebo štátne lesy nevykonávajú vodoochrannú ale klasickú lesohospodársku ťažbu, keďže ťažia topole, ktoré následne predávajú či už na drevnú štiepku alebo do chemického priemyslu,“ uviedol na plán ťažby M.Dragun.

Okrem rozbehnutia petície sa občianski aktivisti chcú stretnúť s ministerskou pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabrielou Matečnou a ministrom životného prostredia László Solymosom. Žiadajú ich o stretnutie vo veci ochrany ostrova Sihoť a otvorenia verejnej diskusie k vyhláseniu Národného parku Dunajské luhy. S ministerkou pôdohospodárstva sa chce stretnúť chce hovoriť na túto tému aj primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal.

Podľa M. Draguna zvažujú aj podanie  žiadosti na prokuratúru, ktorá by  mala preskúmať zákonnosť navrhovaného desaťročného plánu ťažby štátnych lesov. Tie by totiž podľa plánov na roky 2016 2025 mali na ostrove Sihoť vyťažiť až 50 percent dreva. Prehodnotenie plánovaného rozsahu výrubu v ochrannom pásme 1. stupňa žiada aj samotná BVS, podľa ktorej by mala byť základnou funkciu lesa práve vodoochranná a nie produkčná.

Spýtali sme sa M.Draguna na jeho názor, ako vidí budúcnosť ostrova Sihoť.

„Budúcnosť Sihote vidím rovnako ako jej minulosť. To znamená ako významný vodárenský zdroj, ktorý bude naďalej slúžiť všetkým obyvateľom Bratislavy a Bratislavského kraja. Problematike ochrany podzemných vôd sa venujem už viac ako 6 rokov. Som presvedčený, že najlepším riešením pre Sihoť by bolo keby lesy prestali hospodársky drancovať Sihoť a obmedzili by svoje pôsobenie na ostrove na minimum. Iba na tzv. vodoochrannú ťažbu. Ja osobne verím, že sa podarí Sihoť uchrániť pred lesníkmi, ale aj pred neodborným tlakom rôznych skupín na otvorenie ostrova Sihoť verejnosti. Tak, ako verejnosť nemá prístup do areálu Slovnaftu alebo jadrovej elektrárne nemá čo robiť ani na strategickom vodárenskom zdroji. Taktiež dúfam, že sa nám podarí otvoriť silnú diskusiu o vytvorení národného parku Dunajské Luhy na územi Síhote, Pečnianského lesa až po Gabčíkovo.“

Podobné články

Komentáre