V časoch, keď Dunaj nebol regulovaný ako dnešný tok, bolo na petržalskej strane oproti nákladnému prístavu prírodné kúpalisko Lido.
Sprvoti iba upravený štrkový breh a jednoduché plátenné prezliekarne z roku 1928. Neskôr vystriedali vymurované bazény a miesta na občerstvenie, teda bufety.
V čase okupácie pribudla aj šmykľavka, dosky na skákanie, murovaná tribúna, ktorá slúžila na ležanie či sedenie pri bazéne, drevené pavilóny s bufetmi a parková úprava. Pre deti bolo pieskovisko, aby sa mohli hrať.
Ako na každom prevádzkovanom a upravovanom kúpalisku, aj na Lide sa platilo vstupné. Keďže išlo o bazény napúšťané vodou z Dunaja, tá bola studená a tak sa kúpanie obmedzovalo na výlučne letné dva mesiace. V tieni pod stromami bolo nemálo komárov.
Počas okupácie Petržalky a jej pričlenení k Nemeckej ríši stratili Bratislavčania prístup ku kúpalisku Lido. Ako náhradu v roku 1943 získali kúpalisko Tehelné pole.
Lido bolo poškodené v roku 1944 počas bombardovania Američanmi. No aj po vojne sem obyvatelia chodili.
Kúpalisko slúžilo ešte začiatkom osemdesiatych rokov, preto si ho aj mladší ľudia narodení už v novej Petržalke pamätajú.
Existovali zámery vybudovať rekreačno -zábavné centrum na miestach bývalého Lida. Dokonca ešte v 90-tych rokoch. No zo zámeru zišlo.
Na mieste Lida dnes stojí petržalská časť mosta Apollo.