Aký to musel byť človek, keď ho milovala Mária Terézia? Najvplyvnejšia žena na Rakúsko-Uhorskom tróne?
Dnes si pripomíname jeho narodenie. Svetlo sveta uzrel 8.cecembra 1708 ako František Štefan Leopold Vaudémontsko-Lotrinský. Jeho otcom bol lotrinský vojvoda Leopold Jozef a matkou Alžbeta Šarlota Orleánska.
Lotrinský rod patril k najurodzenejším ríšskym kniežatám a k verným stúpencom politiky Habsburgovcov.
Ako 15 ročný odišiel na viedenský dvor, kde si ho cisár Karol IV. veľmi obľúbil. Ako vnuka osloboditeľa Viedne z r. 1683, považovali Františka Štefana za blízkeho príbuzného, a cisárova dcéra a dedička Mária Terézia sa doňho ako malé dievča zamilovala.
V roku 1729 musel František Štefan po otcovej smrti prevziať vlády v Lotrinsku. V r. 1731 – 1732 podnikol veľkú cestu po Európe, počas ktorej v Haagu vstúpil do slobodomurárskej lóže.
Zásadný význam pre Františkov ďalší život priniesol rok 1733, kedy Francúzi počas vojny o poľské nástupníctvo na lotrinskom tróne obsadili Lotrinské vojvodstvo. Neskoršie navrhli výmenu vojvodstva za Toskánsko, kde hrozilo vymretie celej medicejskej dynastie. Cisár s výmenou súhlasil a František Štefan bol postavený pred voľbu, či sa zriekne krajiny svojich predkov a stane sa toskánskym veľkovojvodom a manželom dedičky habsburskej monarchie, alebo odmietne a bude bojovať o znuvuzískanie obsadenej krajiny.
Rozhodol sa pre prvú možnosť. Dňa 12.februára 1736 sa vo Viedni konala jeho svadba s arcivojvodkyňou Máriou Teréziou O rok nato sa stal toskánskym veľkovojvodom, v nasledujúcich dvoch rokoch sa zdržiaval vo Florencii.
Po smrti Karola VI. prevzala vládu jeho dcéra a učinila manžela spoluvládcom. Jeho prvá kandidatúra na rímskeho cisára nebola úspešná. Až po smrti Karola VII. v r. 1745 zvolili kurfirsti za cisára Františka Štefana. Cisársky titul zvýšil jeho prestíž, ale nepriniesol mu výraznejší politický vplyv. Zmieril sa s tým, pretože to vyhovovalo jeho pohodlnosti. Najradšej trávil čas na love či pri hracom stole. V jeho okolí panovala prirodzená rodinná atmosféra, šťastní manželia sa svedomito starali o výchovu svojich detí.
Svoje nie veľmi úspešné pôsobenie ako cisár si plne vynahradil v podnikateľskej oblasti, v ktorej prejavil mimoriadne nadanie. Základom jeho majetku sa stalo ohromné dedičstvo, ktoré mu poslúžilo na rozvoj podnikania. Okrem manufaktúr založil niekoľko bánk, stal sa hlavným dodávateľom pre habsburskú armádu, počas 7ročnej vojny dokonca zásoboval i armádu pruského kráľa Fridricha II. Svoje podniky intenzívne rozširoval a zisky z nich používal dokonca i na úverovanie štátnej pokladnice. Ako nadšený prírodovedec experimentoval vo vlastnom chemickom laboratóriu, venoval sa alchýmii, zbieral minerály, gobelíny a mince.
František Štefan I. ako úspešný podnikateľ sa zaslúžil o rozvoj hospodárstva i na Slovensku. V roku 1736 kúpil panstvo Holíč a založil tu fabriku na keramiku. Ešte významnejší podnik založil v tom istom roku v Šaštíne, kde získal zadĺžený majetok rodu Czoborovcov a zriadil tu najväčšiu textilnú manufaktúru na Slovensku – Kartúnku, kde zamestnával vyše 10 000 tkáčov.