Miesto Metra máme len smetisko v Janíkovom dvore

Plány výstavby metra v  Bratislave majú svoj začiatok v roku  1974. Vtedy bola schválená koncepcia rozvoja mestskej hromadnej dopravy, ktorej základom mala byť rýchlodráha zvaná Metro.

Dnes máme v Petržalke už len „zabudnutý“ podchod  z plánovaného depa v Janíkovom dvore, kde sa zdržujú asociáli a kam chodia firemné autá odvážať haldy odpadu.

Bohužiaľ nikto z kompetentných už roky tento kút Petržalky nestráži, ani sa nestará o to, aby sa tam nehromadil odpad. „Zdá sa, že samospráva a jej organizácie nedokážu majetok, ktorý sa momentálne nevyužíva, dobre ochrániť a nemajú ani poňatia čo s ním ďalej“, hovorí predsedníčka Petržalského okrášľovacieho spolku Iveta Plšeková.

Pri našej návšteve v Janíkovom dvore sme sa o tom  presvedčili.

Napriek tomu existujú ešte nadšenci, ktorí tvrdia, že Metro( ľahký tip) je jediným riešením

Mestskej dopravy v Bratislave aj vzhľadom na ďalšiu výstavbu ( Bory, Lamač, Vajnory, Rača a pod.)

Pripomeňme si, aká bola história a prečo projekt Metra v Bratislave skončil.

V rokoch 1983 - 1985 bolo vypracovaných a posúdených viacero projektov riešenia rýchlodráhy, z ktorého víťazne vyšiel návrh uvažujúci o 5 staniciach v Petržalke a 4 v centrálnej mestskej oblasti. Celá stavba mala v tom čase stáť 13 miliárd Sk a 450 miliónov devízových korún. Výstavba sa začala v roku 1985, a to smerom od juhu k centru. Na južnom okraji Petržalky malo stáť depo metra Janíkov dvor. No po  roku zastavená.

Práce sa nanovo rozbehli v roku 1988. Jednalo sa o prvú časť trasy B z Petržalky, zo stanice Lúky Juh do stanice Hlavné Nádražie ( 10 km)  s deviatimi stanicami: Lúky Juh, Lúky Sever, Háje Juh, Háje Sever, Petržalka Centrum, Dunaj, Prior, Obchodná, Hlavne Nádražie. Všetky stanice mali byť s ostrovným nástupišťom a s dĺžkou nástupnej hrany 100m. Náklady na tento úsek sa pohybovali okolo 12 mld. Kčs.

Počítalo sa s tým, že prvý prevádzkový úsek od stanice Lúky Juh do stanice Dunaj s rozpočtom 7 mld. Kčs bude uvedený do prevádzky v roku 1997, po Hlavnú stanicu roku 2000. Od federálnej vlády ČSSR bolo na prvý prevádzkový úsek trasy B metra  v Bratislave namiesto 7 mld. Kčs vyčlenených „len“ 5 mld. Kčs.

To znamenalo, že sa projekt prvého úseku metra tomuto rozpočtu musel prispôsobiť. V projektovej praxi to chtiac-nechtiac znamenalo, že sa trasa metra v Petržalke viac „zdvihla“ k povrchu a stanice Lúky Sever, Háje Juh, Háje Sever a Petržalka Centrum boli riešené ako stanice s bočným nástupišťom namiesto ostrovného. Taktiež medzistaničné úseky sa riešili ako jeden dvojkoľajný tunel namiesto dvoch jednokoľajných. Takto sa ušetrili chýbajúce 2 mld. Kčs k prvému úseku.

V máji 1990 národný výbor mesta Bratislavy rozhodol o zastavení všetkých prác na rozostavanej prvej etape rýchlodráhy a o zmene koncepcie z ťažkého na ľahké metro. Zvolil sa systém VAL francúzskej spoločnosti Matra Transport International.

Mestské zastupiteľstvo v septembri 1997 založilo obchodnú spoločnosť Metro, a. s., Bratislava. V roku 1998 sa však objavili spory s dodávateľom, ktorý síce ponúkol dodávku stavby na kľúč, ale v zmluve chýbal konkrétny podiel dodávok slovenských firiem. To bola jedna z príčin, pre ktoré sa v roku 1998 neuskutočnilo podpísanie zmluvy na realizáciu I. etapy trasy B medzi konzorciom Matra Transport International - Campenon Bernard SGE - Siemens a firmou Metro, a. s., Bratislava.

 Ďalší z projektov na vybudovanie metra zazrel svetlo sveta v roku 2001. Zástupcovia spoločnosti Metro, Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií (MDPT) SR a samosprávy predstavili nové projektové riešenie prepojenia metra a železničnej siete v okruhu 50 kilometrov od mesta. Projekt, ktorý počítal s čiastočným prepojením metra na súčasnú električkovú sieť a na železničné trasy do Malaciek, Trnavy, Galanty a Dunajskej Stredy, navrhol Dopravoprojekt realizovať postupne do roku 2030. Predložený projekt mal byť podľa slov vtedajšieho riaditeľa a. s. Metro Vladimíra Kovalčíka o 50 % lacnejší ako pôvodne navrhovaný ľahký typ metra. Prostriedky na jeho realizáciu mali pochádzať z deblokácií ruského dlhu. Do projektu výstavby bratislavského metra bola ochotná vstúpiť ruská strana zastúpená firmou Metrostroj. Tento projekt padol v roku 2003 hlavne z finančných dôvodov.

V roku 2004 bolo po viacerých odborných aj širších diskusiách rozhodnuté, že nosný systém Bratislavy bude na najbližšie roky súčasná koľajová doprava – t. j. električka a vlak.

Zdroj: Hlavné mesto Bratislava

Fotogaléria

Podobné články

Komentáre