Dnes je: utorok 12.11.2019 | Sviatok má: | Zajtra má sviatok: kontakt@petrzalcan.sk
head
Pranostika na dnes: Ak hrmí v novembri mesiaci, nech sa tešia sedliaci

Mesiac po vražde následníka, bola vyhlásená vojna Srbsku

Bosnianskosrbský študent, ktorý zavraždil 28. júna 1914 v Sarajeve následníka rakúsko-uhorského trónu Františka Ferdinanda s manželkou, rozpútal prvú svetovú vojnu. Najskôr Rakúsko-Uhorsko zaslalo Srbsku demarš, v ktorom žiadalo slovom i skutkom odsúdiť protimonarchistickú propagandu a akty. Po vyhlásení vojny o mesac neskôr nasledovala invázia do Srbského kráľovstva, ktoré bolo ruským spojencom.

 

Prvotné predpoklady, podľa ktorých atentát vyvolala srbská tajná služba alebo ho aspoň podporila, spôsobili medzinárodnú krízu. Tá postupne eskalovala do nevídaných rozmerov. Politické a vojenské vedenie monarchie však nebolo jednotné v názore na okamžité rozpútanie vojenského konfliktu so Srbskom, pretože atentátnici neboli Srbi, ale občania Rakúsko-Uhorska z anektovanej Bosny a Hercegoviny.

 

Prepojenosť so srbskou vládou sa nakoniec nepodarilo dokázať, no zbrane atentátnikov mali svoj pôvod vo vojenskom sklade v srbskom meste Kragujevac. To úplne stačilo. Viedeň sa rozhodla potrestať Srbsko formou trestnej výpravy. Po víťaznej vojne sa malo rozšíriť územie monarchie, ako aj jej vplyv ďalej do vnútrozemia Balkánskeho polostrova.

 

Vtedajší svet bol však dôkladne prepojený spoločnými aliančnými zmluvami, takže lokálne obmedzená „malá vojna“ vôbec neprichádzala do úvahy. Až ubezpečenie Nemecka zo začiatku júla 1914 o podpore svojho spojenca podnietilo politikov Rakúsko-Uhorska konať.

 

V súvislosti s vyšetrovaním sarajevského atentátu srbskej vláde 23. júla 1914 doručili rakúske ultimátum, ktoré požadovalo voľnú pôsobnosť rakúskych policajných a vyšetrovacích orgánov na území Srbska, čo sa rovnalo porušeniu jeho suverenity.

 

Odpoveď srbskej vlády dva dni nato nebola pre Viedeň uspokojivá, a tak 25. júla monarchia prerušila diplomatické styky so Srbskom, čo bola príprava na vyhlásenie vojny. Na želanie cisára presne mesiac po atentáte, 28. júla 1914, telegrafoval minister zahraničia gróf Berchtold vo francúzskom jazyku vyhlásenie vojny Srbsku.

 

Nasledujúci deň začalo mobilizovať Rusko proti Rakúsko-Uhorsku. A keďže Nemecko už bolo rozhodnuté pomôcť svojmu spojencovi proti Rusku, spustila sa reťazová reakcia mobilizácií medzi Ústrednými mocnosťami (Nemecko, Rakúsko- Uhorsko) a Dohodou (Rusko, Francúzsko, Veľká Británia).

 

Do 12. augusta si štáty týchto dvoch zoskupení navzájom vyhlásili vojnu. Lokalizácia konfliktu nevyšla. Udalosti sa dali do pohybu.



Autor: Petrzalcan | 28.07.2019 | zobrazené: 270 x |


Podobné články

• Druhý Bratislavský mier (07.11.2019)
• V inom štáte by bola roky chránená a zveľaďovaná. U nás postupne chátra. (26.10.2019)
• Kto bol Vladimír Fajnor? (23.10.2019)
• Najväčšia bojová loď na Dunaji (18.10.2019)
• Petržalské bunkre sú jedinečné vrámci celej republiky (13.10.2019)

Komentáre

FOTOGALÉRIA

Detský svet Central park Petržalka

ANKETA

Ako ste spokojní s čistotou v Petržalke? Oznámkujte ako v škole:

1
(36)

2
(20)

3
(24)

4
(39)

5
(36)


spolu 155 hlasov
/